2830„Chlieb náš.“ Otec, ktorý nám dáva život, nám nemôže nedať pokrm potrebný pre život, všetky „vhodné“ dobrá, hmotné i duchovné.2633 V reči na vrchu Ježiš zdôrazňuje túto synovskú dôveru, ktorá spolupracuje s prozreteľnosťou nášho Otca.93 Nenabáda nás, aby sme boli pasívni,94 ale chce nás oslobodiť od každého nepokoja a od každej starosti. Taká je synovská odovzdanosť Božích detí:

„Tým, ktorí hľadajú Božie kráľovstvo a Božiu spravodlivosť, [Boh] sľubuje, že [im] pridá všetko [ostatné]. Keďže všetko patrí Bohu,227 tomu, kto má Boha, nič nebude chýbať, ak on sám neopustí Boha.“95

2831Ale skutočnosť, že jestvujú ľudia, ktorí sú hladní, lebo nemajú chlieb, odhaľuje inú hĺbku tejto prosby. Dráma hladu vo svete vyzýva kresťanov, ktorí sa pravdivo modlia, aby účinne vzali na seba zodpovednosť za svojich bratov a sestry, a to tak vo svojom osobnom správaní, ako aj vo svojej solidarite s ľudskou rodinou. Túto prosbu Modlitby Pána nemožno oddeliť od podobenstva o chudobnom Lazárovi96 a o poslednom súde.97 1038

2832Ako kvas v ceste má novosť kráľovstva „prekvasiť“ svet pôsobením Kristovho Ducha.98 1928 Má sa to prejaviť nastolením spravodlivosti v osobných, spoločenských, ekonomických a medzinárodných vzťahoch, pričom sa nikdy nemá zabúdať, že spravodlivé štruktúry nejestvujú bez ľudí, ktorí chcú byť spravodliví.

2833Ide o „náš“ chlieb, „jeden“ pre „mnohých“.27902546 Chudoba blahoslavenstiev je čnosťou podelenia sa: vyzýva podeliť sa s hmotnými i duchovnými dobrami a rozdávať ich nie z donútenia, ale z lásky, aby prebytok jedných pomohol v nedostatku druhým.99

2834„Modli sa a pracuj.“100 „Modlite sa tak, akoby všetko záviselo od Boha, a pracujte tak, akoby všetko záviselo od vás.“101 2428 Aj keď sme si vykonali svoju prácu, pokrm zostáva darom nášho Otca. Je správne prosiť ho oň a vzdávať mu zaň vďaky. To je zmysel požehnania jedla a poďakovania zaň v kresťanskej rodine.

2835Táto prosba, ako aj zodpovednosť, ktorá z nej vyplýva, platí aj o inom hlade, ktorým ľudia trpia: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4, 4),102 to jest z jeho Slova a z jeho Ducha. Kresťania majú zmobilizovať všetko svoje úsilie, aby „hlásali evanjelium chudobným“.2443 Na svete majú mnohí hlad, ale „nie hlad po chlebe a nie smäd po vode, ale po počúvaní Pánovho slova“ (Am 8, 11). Preto sa špecificky kresťanský význam tejto štvrtej prosby vzťahuje na chlieb života: na Božie slovo, ktoré treba prijímať s vierou,1384 a na Kristovo telo, ktoré prijímame v Eucharistii.103

2836„Dnes“ je aj vyjadrením dôvery. Učí nás ju Pán;104 1165 naša domýšľavosť ju nemohla vymyslieť. Keďže ide predovšetkým o jeho slovo a o telo jeho Syna, toto „dnes“ nie je len „dnes“ nášho pominuteľného času: je to Božie „dnes“:

„Ak prijímaš [chlieb] každý deň, každý deň je pre teba ‚dnes‘. Ak je dnes Kristus tvoj, každý deň vstáva z mŕtvych pre teba. Ako? ‚Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil‘ (Ž 2, 7). Dnes teda znamená: keď Kristus vstáva z mŕtvych.“105

2837„Každodenný.“ Grécke slovo epiousios2659 sa nepoužíva v nijakom inom texte Nového zákona. Ak sa chápe v časovom význame, je to pedagogické zdôraznenie slova „dnes“,106 ktoré nás má utvrdzovať v „bezvýhradnej“ dôvere.2633 Ak sa chápe v kvalitatívnom význame, znamená to, čo je potrebné pre život, a v širšom zmysle každé dobro postačujúce na živobytie.107 Ak sa chápe doslovne (epiousios – „nadpodstatný“), označuje priamo chlieb života, Kristovo telo, „liek nesmrteľnosti“,108 1405 bez ktorého nemáme v sebe život.109 A nakoniec v spojení s predchádzajúcim významom je zrejmý jeho nebeský význam:1166 „deň“, o ktorý tu ide, je deň Pánov, deň hostiny kráľovstva, anticipovanej v Eucharistii, ktorá už vopred dáva okúsiť budúce kráľovstvo. Preto treba sláviť eucharistickú liturgiu „každodenne“:1389

„Eucharistia je teda náš každodenný chlieb... Sila totiž, ktorú v nej poznávame, je jednota, aby sme – spojení v jeho telo a utvorení jeho údmi – boli tým, čo prijímame... Aj to, že každodenne počúvate v Cirkvi čítania, je každodenný chlieb; aj to, že počúvate a spievate chválospevy, je každodenný chlieb. Lebo toto všetko je potrebné pre naše putovanie.“110 Nebeský Otec nás povzbudzuje, aby sme ako deti neba prosili o chlieb z neba.111 Kristus „sám je chlieb, ktorý – zasiaty do Panny, vykvasený v tele, zhotovený v utrpení, upečený v peci hrobu, uložený v chrámoch a obetovaný na oltároch – každý deň poskytuje veriacim nebeský pokrm“.112

V. „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“

2838Táto prosba je prekvapujúca.1425 Keby obsahovala len prvú časť vety – „Odpusť nám naše viny“ –, mohla by byť implicitne zahrnutá v prvých troch prosbách Modlitby Pána,1933 lebo Kristova obeta je „na odpustenie hriechov“. Ale podľa druhej časti vety bude naša prosba vypočutá len vtedy, ak najprv odpovieme na jednu požiadavku.2631 Naša prosba sa zameriava na budúcnosť, ale naša odpoveď ju má predchádzať; spája ich slovo „ako“.

„Odpusť nám naše viny“

2839Začali sme sa modliť k nášmu Otcovi s odvážnou dôverou. V prosbe o posvätenie jeho mena sme ho prosili, aby sme boli vždy viac posväcovaní. Ale hoci sme zaodiati do krstného rúcha,1425 neprestávame páchať hriechy a odvracať sa od Boha. Teraz sa touto ďalšou prosbou vraciame k nemu ako márnotratný syn113 a uznávame sa pred ním za hriešnikov ako mýtnik.114 1439 Naša prosba sa začína „vyznaním“, ktorým vyznávame súčasne svoju úbohosť a jeho milosrdenstvo. Naša nádej je pevná, lebo v jeho Synovi „máme vykúpenie, odpustenie hriechov“1422 (Kol 1, 14).115 Účinný a nepochybný znak jeho odpustenia nachádzame vo sviatostiach jeho Cirkvi.116