2820Rozoznávaním podľa Ducha kresťania majú rozlišovať medzi rastom Božieho kráľovstva a pokrokom kultúry a spoločnosti,1049 do ktorých sú zapojení. Toto rozlišovanie však nie je oddeľovaním. Povolanie človeka k večnému životu neruší, ale umocňuje jeho povinnosť použiť sily a prostriedky, ktoré dostal od Stvoriteľa, aby na tomto svete slúžil spravodlivosti a pokoju.78
2821Táto prosba je obsiahnutá a vypočutá v Ježišovej modlitbe,79
2746 ktorá je prítomná a účinná v Eucharistii. Prináša svoje ovocie v novom živote podľa blahoslavenstiev.80
2822Vôľa nášho Otca je, „aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“851 (1 Tim 2, 4). „On je trpezlivý... a nechce, aby niekto zahynul“ (2 Pt 3, 9).81
Kristovo prikázanie, ktoré zhŕňa všetky ostatné2196 a vyjadruje nám celú Otcovu vôľu, znie: „Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“ (Jn 13, 34).82
2823„Dal nám poznať tajomstvo svojej vôle59 podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo si... predsavzal...: zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko... V ňom sme sa stali dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý všetko koná podľa rady svojej vôle“ (Ef 1, 9-11). Naliehavo prosíme, aby sa plne uskutočnil tento dobrotivý plán na zemi, ako sa už uskutočnil v nebi.
2824Otcova vôľa sa raz navždy dokonale splnila v Kristovi475 a skrze jeho ľudskú vôľu. Ježiš pri svojom príchode na tento svet povedal: „Hľa, prichádzam..., aby som plnil tvoju vôľu, Bože“ (Hebr 10, 7).83
Iba Ježiš môže povedať: „Ja vždy robím, čo sa páči jemu“612 (Jn 8, 29). V modlitbe počas svojej smrteľnej úzkosti úplne súhlasí s vôľou Otca: „Nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane“ (Lk 22, 42).84
Preto Ježiš „seba samého vydal za naše hriechy... podľa vôle Boha“ (Gal 1, 4). „V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša“ (Hebr 10, 10).
2825Ježiš, „hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti“ (Hebr 5, 8). O čo silnejší dôvod máme na to my, stvorenia a hriešnici, ktorí sme sa v ňom stali adoptovanými synmi. Prosíme nášho Otca, aby zjednotil našu vôľu s vôľou svojho Syna,615 aby sme plnili jeho vôľu, jeho plán spásy pre život sveta. Sme toho úplne neschopní, ale v spojení s Ježišom a mocou jeho Svätého Ducha mu môžeme odovzdať svoju vôľu a rozhodnúť sa vyvoliť si to, čo si vždy volil jeho Syn: robiť, čo sa páči Otcovi:85
„Keď sa mu [Kristovi] oddáme, môžeme sa s ním stať jedným Duchom, a tak prijať jeho vôľu, aby sa uskutočňovala na zemi tak, ako je uskutočnená v nebi.“86
„Či vidíš, ako [Ježiš Kristus] učí konať pokorne, keď nám ukazuje, že naša čnosť nezávisí len od nášho úsilia, ale aj od Božej milosti? A podobne nám, ktorí sa jednotlivo modlíme, prikazuje, aby sme mali starosť o celý svet. Lebo nepovedal ‚Buď vôľa tvoja‘ vo mne alebo vo vás, ale na celej zemi, aby bol vytrhnutý blud a bola zasiata pravda, aby bola odstránená každá zloba, navrátila sa čnosť a aby sa v jej pestovaní už v ničom nelíšili nebo a zem.“87
2826Prostredníctvom modlitby môžeme „rozoznať, čo je Božia vôľa“ (Rim 12, 2),88
a dosiahnuť vytrvalosť pri jej plnení.89
Ježiš nás učí, že do nebeského kráľovstva sa nevchádza slovami, ale plnením vôle jeho Otca, „ktorý je na nebesiach“ (Mt 7, 21).
2827„Boh... vypočuje toho, kto... plní jeho vôľu“2611 (Jn 9, 31).90
Takú moc má modlitba Cirkvi v mene jej Pána najmä v Eucharistii; tá je orodujúcim spoločenstvom spolu s presvätou Božou Matkou91
a so všetkými svätými, ktorí boli „milí“ Pánovi, lebo nechceli iné, iba jeho vôľu:
„Neprotiví sa pravde, keď slová ‚Buď vôľa tvoja, ako v nebi tak i na zemi‘ chápeme [takto]: ako v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, tak i v Cirkvi; [totiž] ako v mužovi, ktorý splnil Otcovu vôľu, tak i v žene, ktorá mu bola zasnúbená.“92
796
2828„Daj nám“: je to krásna dôvera detí,2778 ktoré očakávajú všetko od svojho Otca. „Veď on dáva svojmu slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých“ (Mt 5, 45) a všetkému živému dáva „pokrm v pravý čas“ (Ž 104, 27). Ježiš nás učí tejto prosbe, ktorá v skutočnosti oslavuje nášho Otca, pretože uznáva, že je dobrý nad všetku dobrotu.
2829„Daj nám“ je aj vyjadrením zmluvy: my sme jeho a on je náš, je pre nás. Ale slovo „nám“ ho uznáva aj za Otca všetkých ľudí1939 a my ho prosíme za nich všetkých, solidárni s ich potrebami a trápeniami.