50Človek môže prirodzeným rozumom s istotou poznať Boha,36 vychádzajúc z jeho diel. Ale je aj iný druh poznania (ordo cognitionis), ktorý človek svojimi silami nijako nemôže dosiahnuť, totiž druh poznania z Božieho zjavenia.1
Boh sa z úplne slobodného rozhodnutia zjavuje a dáva človeku. Robí to tak, že mu zjavuje tajomstvo seba samého,1066 svoj dobrotivý plán, ktorý si v Kristovi od večnosti predsavzal v prospech všetkých ľudí. Naplno zjavuje svoj plán, keď posiela svojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, a Ducha Svätého.
51„Bohu sa v jeho dobrote a múdrosti páčilo zjaviť seba samého a dať poznať tajomstvo svojej vôle,2823 že ľudia majú skrze Krista, Slovo, ktoré sa stalo telom, v Duchu Svätom prístup k Otcovi a stávajú sa účastnými na Božej prirodzenosti.“2
1996
52Boh, ktorý „prebýva v neprístupnom svetle“ (1 Tim 6, 16), chce darovať svoj Boží život ľuďom, ktorých slobodne stvoril, aby ich vo svojom jednorodenom Synovi urobil adoptovanými synmi.3
Boh zjavuje seba samého, lebo chce ľudí urobiť schopnými odpovedať mu, poznať ho a milovať oveľa viac, ako by boli schopní sami od seba.
53Boží plán Zjavenia sa uskutočňuje zároveň „činmi a slovami, ktoré sú navzájom vnútorne späté“4
a navzájom sa objasňujú.1953 Tento plán obsahuje osobitnú „Božiu výchovu [pedagógiu]“:1950 Boh sa dáva človeku postupne a po etapách ho pripravuje na prijatie nadprirodzeného Zjavenia, ktorým zjavuje seba samého a ktoré vrcholí v osobe a poslaní vteleného Slova, Ježiša Krista.
Svätý Irenej Lyonský veľa ráz hovorí o tejto Božej výchove (pedagógii), pričom používa obraz vzájomného privykania Boha a človeka: „Božie Slovo... prebývalo v človeku a stalo sa Synom človeka, aby privykalo človeka prijímať Boha a Boha privykalo prebývať v človeku podľa Otcovho rozhodnutia.“5
54„Boh, ktorý všetko tvorí a udržuje skrze Slovo,32 dáva ľuďom vo stvorených veciach trvalé svedectvo o sebe. A keďže chcel otvoriť cestu nadprirodzenej spásy, zjavil okrem toho už od začiatku seba samého prarodičom.“6
Povolal ich do dôverného spoločenstva so sebou, keď ich zaodel jasom milosti a spravodlivosti.374
55Toto Zjavenie nebolo prerušené hriechom našich prarodičov.397410 Boh totiž „po ich páde vzbudil v nich nádej na spásu prisľúbením vykúpenia a ustavične sa staral o ľudské pokolenie, aby všetkým, ktorí vytrvalým konaním dobra hľadajú spásu, daroval večný život“.7
„A keď pre svoju neposlušnosť stratil tvoje priateľstvo, neponechal si ho v moci smrti... Viac ráz si ľuďom ponúkol zmluvu.“8
761
56Keď sa následkom hriechu jednota ľudského pokolenia rozpadla,401 Boh sa najprv snaží zachrániť ľudstvo tak, že robí zákroky v prospech jeho jednotlivých častí.1219 Zmluva s Noemom uzavretá po potope9
vyjadruje princíp Božieho poriadku spásy (oeconomia divina) voči „národom“, čiže voči ľuďom zoskupeným „podľa ich krajín, každý podľa svojho jazyka a kmeňa“ (Gn 10, 5).10
57Tento zároveň kozmický, spoločenský a náboženský poriadok množstva národov11
je určený na to, aby krotil pýchu padlého ľudstva, ktoré – svorné vo svojej skazenosti12
– by chcelo na spôsob Babylonu samo vytvoriť svoju jednotu.13
Ale v dôsledku hriechu14
mnohobožstvo, ako aj zbožňovanie národa a jeho vodcu neprestajne ohrozujú tento dočasný poriadok pohanskou skazenosťou.
58Zmluva uzavretá s Noemom platí dovtedy, kým trvá čas „národov“,15
teda až do všeobecného ohlasovania evanjelia.674 Sväté písmo má v úcte niektoré veľké postavy „národov“, ako je „spravodlivý Ábel“, kráľ a kňaz Melchizedech,16
ktorý je predobrazom Krista,17
alebo spravodliví „Noe, Daniel a Jób“ (Ez 14, 14). Sväté písmo tak vyjadruje, akú veľkú svätosť môžu dosiahnuť tí, čo žijú podľa zmluvy2569 s Noemom v očakávaní Krista, ktorý „zhromaždí v jedno rozptýlené Božie deti“ (Jn 11, 52).
59Aby Boh rozptýlené ľudstvo zhromaždil v jedno,1452570 vyvolí si Abrama a volá ho: Odíď „zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu“ (Gn 12, 1), aby ho urobil Abrahámom, čiže „otcom mnohých národov“ (Gn 17, 5): „V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!“ (Gn 12, 3).18