2640Svätý Lukáš sa vo svojom evanjeliu často zmieňuje o údive a chvále, ktoré vyvolávali Kristove obdivuhodné skutky. Zdôrazňuje údiv a chválu aj pri činoch Ducha Svätého, o ktorých hovoria Skutky apoštolov: jeruzalemské spoločenstvo,111 chromý, ktorého uzdravil Peter a Ján,112 zástup, ktorý za to oslavuje Boha,113 pohania v Pizídii, ktorí „sa radovali a oslavovali Pánovo slovo“ (Sk 13, 48).

2641„Hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho“ (Ef 5, 19).114 Ako inšpirovaní autori Nového zákona, aj prvé kresťanské spoločenstvá čítajú žalmy v novom svetle:2587 ospevujú v nich Kristovo tajomstvo. Obnovení v Duchu Svätom skladajú aj hymnusy a chválospevy, pričom vychádzajú z neslýchanej udalosti, ktorú Boh uskutočnil vo svojom Synovi: t. j. jeho vtelenie, jeho smrť, ktorou zvíťazil nad smrťou, jeho zmŕtvychvstanie a vystúpenie na Božiu pravicu.115 Z tejto „obdivuhodnej udalosti“ celej ekonómie spásy vystupuje oslava (doxológia), chválenie Boha.116

2642Zjavenie toho, „čo sa má onedlho stať“ (Zjv 1, 1), t. j. Apokalypsa, sa vyznačuje chválospevmi nebeskej liturgie,117 1137 ale aj orodovaním „svedkov“ (mučeníkov Zjv 6, 9). Proroci a svätí, všetci, čo boli na zemi zavraždení pre svedectvo o Ježišovi,118 nesmierny zástup tých, čo prišli z veľkého súženia a predišli nás do kráľovstva, spievajú chválu na slávu tomu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi.119 V spoločenstve s nimi aj Cirkev na zemi spieva tieto chválospevy vo viere a uprostred skúšok. V prosbe a orodovaní viera dúfa proti všetkej nádeji a vzdáva vďaky „Otcovi svetiel“, od ktorého pochádza „každý dokonalý dar“ (Jak 1, 17). Viera sa tak stáva čírou chválou.

2643Eucharistia obsahuje a vyjadruje všetky formy modlitby: je „čistou obetou“ celého Kristovho tela na slávu Božieho mena.120 Podľa východných i západných cirkevných tradícií je „obetou chvály“.1330

Zhrnutie

2644Duch Svätý, ktorý učí Cirkev a pripomína jej všetko, čo Ježiš povedal, vychováva ju aj k životu modlitby tým, že vzbudzuje spôsoby vyjadrenia, ktoré sa obnovujú v rámci trvalých foriem modlitby: velebenia, prosby, orodovania, vzdávania vďaky a chvály.

2645Pretože Boh požehnáva srdce človeka, môže aj ono velebiť toho, ktorý je zdrojom každého požehnania.

2646Predmetom prosebnej modlitby je odpustenie, hľadanie Božieho kráľovstva, ako aj všetky skutočné potreby.

2647Modlitba orodovania spočíva v prosbe za druhých. Nepozná hranice a zahŕňa aj nepriateľov.

2648Každá radosť a každá bolesť, každá udalosť a každá potreba môže byť predmetom vzdávania vďaky, ktoré má účasť na Kristovom vzdávaní vďaky a má napĺňať celý život: „Pri všetkom vzdávajte vďaky“ (1 Sol 5, 18).

2649Celkom nezištná modlitba chvály vystupuje k Bohu; ospevuje ho pre neho samého, oslavuje ho preto, že ON JE, ešte viac než za to, čo koná.