2660Modliť sa v udalostiach každého dňa a každej chvíle je jedno z tajomstiev kráľovstva, ktoré je zjavené „maličkým“, Kristovým služobníkom, chudobným podľa blahoslavenstiev.2546 Je správne a dobré modliť sa, aby príchod kráľovstva spravodlivosti a pokoja ovplyvňoval beh dejín,2632 ale je dôležité aj „premiesiť“ modlitbou „cesto“ obyčajných každodenných situácií. Všetky formy modlitby môžu byť tým kvasom, ku ktorému Pán prirovnal Božie kráľovstvo.8
2661Prostredníctvom živého podania, tradície, Duch Svätý v Cirkvi učí Božie deti modliť sa.
2662Božie slovo, liturgia Cirkvi a čnosti viery, nádeje a lásky sú pramene modlitby.
2663V živej tradícii modlitby1201 každá cirkev podľa historických, spoločenských a kultúrnych súvislostí predkladá svojim veriacim reč ich modlitby: slová, spevy, úkony a ikonografiu (obrazy a sochy). Patrí do kompetencie Učiteľského úradu Cirkvi9
rozlišovať, či sú tieto cesty modlitby verné tradícii apoštolskej viery, a je úlohou duchovných pastierov a katechétov vysvetľovať ich zmysel, ktorý sa vždy vzťahuje na Ježiša Krista.
2664Jedinou cestou kresťanskej modlitby je Kristus. Či je naša modlitba spoločná, alebo osobná, ústna, alebo vnútorná, má prístup k Otcovi len vtedy, ak sa modlíme v Ježišovom „mene“.2780 Ježišova svätá ľudská prirodzenosť je teda cesta, prostredníctvom ktorej nás Duch Svätý učí modliť sa k Bohu, nášmu Otcovi.
2665Modlitba Cirkvi, živená Božím slovom a slávením liturgie, nás učí modliť sa k Ježišovi Kristovi.451 Aj vtedy, keď sa obracia predovšetkým na Otca, vo všetkých liturgických tradíciách obsahuje formy modlitby, ktoré sa obracajú na Krista. Niektoré žalmy, tak ako sú aktualizované v modlitbe Cirkvi, ako aj Nový zákon nám vkladajú do úst a vtláčajú nám do sŕdc tieto vzývania ku Kristovi: Boží Syn, Božie Slovo, Pán, Spasiteľ, Baránok Boží, Kráľ, milovaný Syn, Syn Panny, Dobrý pastier, náš život, naše svetlo, naša nádej, naše vzkriesenie, priateľ ľudí...
2666Ale meno, ktoré obsahuje všetko, je meno, ktoré Boží Syn dostal pri svojom vtelení: JEŽIŠ.432 Božie meno je pre ľudské pery nevysloviteľné,10
ale Božie Slovo, tým, že prijalo našu ľudskú prirodzenosť, nám ho odovzdáva a my ho môžeme vzývať: „Ježiš“, t. j. „YHWH [Jahve] spasí“.11
Ježišovo meno obsahuje všetko:435 Boha aj človeka a celú ekonómiu stvorenia a spásy. Modliť sa k „Ježišovi“ znamená vzývať ho, volať k nemu v nás. Jedine jeho meno obsahuje „prítomnosť“, ktorú označuje. Ježiš je zmŕtvychvstalý, a ktokoľvek vzýva jeho meno, prijíma Božieho Syna, ktorý ho miloval a seba samého vydal za neho.12
2667Toto celkom jednoduché vzývanie pochádzajúce z viery sa v tradícii modlitby na Východe i na Západe rozvinulo vo viacerých formách. Najbežnejšia formulácia, tradovaná duchovnými otcami2616 na Sinaji, v Sýrii a na vrchu Athos, je vzývanie „Pane, Ježišu Kriste, Boží Syn, zmiluj sa nado mnou hriešnikom!“. Toto vzývanie spája kristologický hymnus z Listu Filipanom (Flp 2, 6-11) s prosbou mýtnika a tých, čo prosili o svetlo.13
Ním sa srdce uvádza do súladu s biedou ľudí a s milosrdenstvom ich Spasiteľa.
2668Vzývanie Ježišovho svätého mena435 je najjednoduchšou cestou ustavičnej modlitby. Ak ho pozorné srdce pokorne často opakuje, toto vzývanie sa nerozptyľuje v „mnohovravnosti“,14
ale zachováva slovo a s vytrvalosťou prináša úrodu.15
Toto vzývanie je možné „v každom čase“, lebo nie je zamestnaním popri inom, ale je jediným zamestnaním, totiž milovaním Boha, ktorý v Ježišovi Kristovi oživuje a pretvára každú činnosť.
2669Modlitba Cirkvi478 si uctieva a oslavuje aj Ježišovo srdce, tak ako vzýva Ježišovo najsvätejšie meno. Klania sa vtelenému Slovu a jeho srdcu, ktoré sa z lásky k ľuďom nechalo prebodnúť za naše hriechy.1674 Kresťanská modlitba rada koná krížovú cestu v Spasiteľových šľapajach. Jej zastavenia od pretória (miestodržiteľovho paláca) po Golgotu a po hrob vyznačujú cestu Pána Ježiša, ktorý svojím svätým krížom vykúpil svet.