I. Ježiš

430Ježiš v hebrejčine znamená: „Boh spasí“.210 Anjel Gabriel pri zvestovaní hovorí, že jeho vlastné meno bude Ježiš. Toto meno vyjadruje aj jeho totožnosť, aj jeho poslanie.9 Keďže „okrem Boha“ nemôže nik „odpúšťať hriechy“ (Mk 2, 7), iba on v Ježišovi, svojom večnom Synovi, ktorý sa stal človekom, „vyslobodí svoj ľud z hriechov“402 (Mt 1, 21). Takto Boh v Ježišovi zjednocuje ako v hlave celé dejiny spásy v prospech ľudí.

431V dejinách spásy sa Boh neuspokojil s tým, že vyslobodil Izrael „z domu otroctva“ (Dt 5, 6), keď ho vyviedol z Egypta. Oslobodí ho aj od jeho hriechu.14411850 Keďže hriech je vždy urážkou Boha,10 môže ho odpustiť len on.11 Preto Izrael, uvedomujúc si čoraz viac univerzálnosť hriechu,388 bude môcť hľadať spásu len vo vzývaní mena Boha Vykupiteľa.12

432Meno Ježiš5892666 znamená, že samo Božie meno je prítomné v osobe Božieho Syna,13 ktorý sa stal človekom, aby všetkých definitívne vykúpil z hriechov. Ježiš je Božie meno a iba ono prináša spásu.14 389 Odteraz ho môžu vzývať všetci, lebo vtelením sa Ježiš tak zjednotil so všetkými ľuďmi,15 že „niet pod nebom iného mena, daného ľuďom,161 v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4, 12).16

433Meno Boha Spasiteľa vzýval iba raz do roka veľkňaz na zmierenie za hriechy Izraela, keď predtým pokropil krvou obety zľutovnicu vo Svätyni svätých.17 Zľutovnica bola miestom Božej prítomnosti.18 615 Keď svätý Pavol hovorí o Ježišovi, že ho „Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv“ (Rim 3, 25), chce povedať, že v jeho ľudskej prirodzenosti „Boh zmieril svet so sebou“ (2 Kor 5, 19).

434Ježišovo zmŕtvychvstanie oslavuje meno Boha Spasiteľa,19 lebo odvtedy Ježišovo meno naplno ukazuje najvyššiu moc mena,2812 „ktoré je nad každé iné meno“ (Flp 2, 9-10). Zlí duchovia sa jeho mena boja20 a Ježišovi učeníci robia v jeho mene zázraky,21 2614 lebo Otec im dáva všetko, o čo ho prosia v Ježišovom mene.22

435Meno Ježiš je v centre kresťanskej modlitby.2667-2668 Všetky liturgické modlitby sa končia formulou „skrze nášho Pána Ježiša Krista“. Modlitba „Zdravas’, Mária“ vrcholí v slovách „požehnaný je plod života tvojho, Ježiš“.2676 Modlitba srdca, takzvaná „Ježišova modlitba“, ktorá je zaužívaná u východných kresťanov, hovorí: „Pane, Ježišu Kriste, Boží Syn, zmiluj sa nado mnou hriešnikom.“ Mnohí kresťania zomierajú ako svätá Jana z Arcu iba s menom „Ježiš“ na perách.23

II. Kristus

436Kristus pochádza z gréckeho prekladu hebrejského slova „Mesiáš“, ktoré znamená „pomazaný“.690695 Stáva sa Ježišovým vlastným menom preto, že Ježiš dokonale spĺňa Božie poslanie, ktoré toto slovo znamená. V Izraeli boli totiž v Božom mene pomazaní tí, čo boli Bohu zasvätení na poslanie, ktoré pochádzalo od neho. Boli to králi,24 kňazi25 a niekedy aj proroci.26 To mal byť predovšetkým prípad Mesiáša, ktorého mal Boh poslať, aby definitívne nastolil svoje kráľovstvo.27 Mesiáša mal pomazať Pánov Duch28 za kráľa a zároveň za kňaza,29 ale aj za proroka.30 711-716 Ježiš splnil mesiášsku nádej Izraela vo svojej trojnásobnej funkcii Kňaza, Proroka a Kráľa.783

437Anjel zvestoval pastierom Ježišovo narodenie486525 ako narodenie Mesiáša prisľúbeného Izraelu: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 11). On je od začiatku ten, „ktorého Otec posvätil a poslal na svet“ (Jn 10, 36), ktorý sa počal ako „svätý“ (Lk 1, 35) v Máriinom panenskom lone. Boh vyzval Jozefa, aby prijal „Máriu, svoju manželku“, ktorá bola v požehnanom stave, „lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého“ (Mt 1, 20), aby sa tak Ježiš, „nazývaný Kristus“ (Mt 1, 16), narodil z Jozefovej manželky ako potomok z mesiášskeho Dávidovho rodu.31

438Ježišovo mesiášske posvätenie727 ukazuje jeho božské poslanie. „To... znamená i samo jeho meno, lebo menom Kristus sa mieni ten, ktorý pomazal, aj ten, ktorý bol pomazaný, aj samotné pomazanie, ktorým bol pomazaný: pomazal Otec, pomazaný bol Syn, [a to] v Duchu, ktorý je pomazanie.“32 Jeho večné mesiášske posvätenie bolo zjavené v čase jeho pozemského života pri krste,535 ktorý prijal od Jána, keď ho „Boh pomazal... Duchom Svätým a mocou“ (Sk 10, 38), „aby sa... stal známym Izraelu“ (Jn 1, 31) ako jeho Mesiáš. Jeho činy a slová ho umožnia poznať ako „Božieho Svätého“.33

439Mnohí Židia, ba aj niektorí pohania,528-529 ktorí mali účasť na ich nádeji, spoznali v Ježišovi základné črty mesiášskeho „syna Dávidovho“, ktorého Boh prisľúbil Izraelu.34 Ježiš prijal titul Mesiáša,547 na ktorý mal právo,35 ale nie bez výhrad, lebo niektorí jeho súčasníci chápali tento titul príliš ľudsky,36 v podstate politicky.37