528Zjavenie Pána (Epifánia) je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne226 sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu.227 V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi228 ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy229 hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov.230 Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k židom231 a prijmú od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone.232 711-716 Zjavenie Pána (Epifánia) zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov233 122 a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“.234

529Obetovanie Ježiša v chráme235 583 ho predstavuje ako prvorodeného, ktorý patrí Pánovi.236 So Simeonom a Annou celé očakávanie Izraela prichádza na stretnutie so svojím Spasiteľom (tak túto udalosť volá byzantská tradícia). Ježiš je uznaný za toľko očakávaného Mesiáša,439 za „svetlo pohanov“ a „slávu Izraela“, ale aj za „znamenie, ktorému budú odporovať“. Meč bolesti predpovedaný Márii ohlasuje tú inú, dokonalú a jedinú obetu,614 obetu kríža, ktorá prinesie spásu, ktorú Boh „pripravil pred tvárou všetkých národov“.