2810V prisľúbení danom Abrahámovi a v prísahe, ktorá toto prisľúbenie sprevádza,58 sa Boh zaväzuje, ale neodhaľuje svoje meno. Začína ho zjavovať Mojžišovi59 a robí ho zjavným pred očami celého ľudu, keď ho zachraňuje pred Egypťanmi: je „vznešený, slávne vznešený“ (Ex 15, 1). Po zmluve na Sinaji je tento ľud „jeho“ a má byť „svätým národom“ (alebo „zasväteným“, v hebrejčine je pre obidva výrazy to isté slovo),60 63 pretože v ňom prebýva Božie meno.

2811Napriek svätému zákonu, ktorý mu Svätý Boh znova a znova dáva,61 a hoci Pán trpezlivo koná „pre svoje meno“2143 (Ez 20, 14), ľud sa odvracia od svätého Izraela a znesväcuje jeho meno v očiach národov.62 Preto spravodliví starej zmluvy, chudobní, ktorí sa vrátili z vyhnanstva, a proroci boli zanietení horlivosťou za toto meno.

2812Napokon je nám meno svätého Boha zjavené a dané v Ježišovi,434 v tele, ako Spasiteľ:63 zjavené tým, čím On Je, jeho slovom a jeho obetou.64 To je jadro jeho veľkňazskej modlitby: „Svätý Otče... pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde“ (Jn 17, 19). A pretože Ježiš sám „posväcuje“65 svoje meno, „zjavuje“66 nám meno Otca. Na konci jeho Veľkej noci mu Otec dáva „meno, ktoré je nad každé iné meno“: „'Ježiš... je Pán,‘ na slávu Boha Otca“ (Flp 2, 9. 11).

2813Vo vode krstu sme boli obmytí, posvätení, ospravodlivení „v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha“ (1 Kor 6, 11). Náš Otec nás počas celého nášho života povoláva na „posvätenie“2013 (1 Sol 4, 7), a pretože sme „z neho v Kristovi Ježišovi, ktorý sa pre nás stal... posvätením“ (1 Kor 1, 30), ide o jeho slávu a náš život, aby jeho meno bolo posvätené v nás a prostredníctvom nás. Preto je naša prvá prosba taká naliehavá:

„Napokon, kým by mohol byť posvätený Boh, keď on sám posväcuje? Ale pretože on sám povedal: ‚Buďte svätí, lebo aj ja som svätý‘ (Lv 20, 26), prosíme a žiadame, aby sme vytrvali v tom, čím sme začali byť, keď sme boli v krste posvätení. A prosíme o to každý deň. Veď sa potrebujeme denne posväcovať. Keďže denne hrešíme, máme svoje priestupky ustavičným posväcovaním očisťovať... Preto sa modlíme, aby v nás táto svätosť zotrvávala.“67

2814Od nášho života a zároveň od našej modlitby závisí,2045 či jeho meno bude posvätené medzi národmi:

„Prosíme, aby Boh posväcoval svoje meno, ktoré svojou svätosťou zachraňuje a posväcuje celé stvorenie... Je to meno, ktoré dáva spásu skazenému svetu. Ale prosíme, aby Božie meno bolo posvätené v nás našimi skutkami. Lebo ak konáme dobre, Božie meno je velebené; ale ak konáme zle, je hanobené. Počúvaj, čo hovorí Apoštol: ‚Lebo pre vás sa pohania rúhajú Božiemu menu‘ (Rim 2, 24).68 Prosíme teda, prosíme, aby sme si natoľko zaslúžili [mať] v našich mravoch Božiu svätosť, nakoľko je sväté Božie meno.“69

„Keď hovoríme ‚posväť sa meno tvoje‘, prosíme, aby bolo posvätené v nás, ktorí sme v ňom, a zároveň aj v iných, ktorých ešte Božia milosť očakáva; aby sme tak poslúchli príkaz modliť sa za všetkých, aj za svojich nepriateľov. Preto keď nehovoríme výslovne: posväť sa [meno tvoje] v nás, hovoríme: vo všetkých.“70

2815Táto prvá prosba, ktorá obsahuje všetky ostatné,2750 je vypočutá skrze Kristovu modlitbu, podobne ako ostatných šesť prosieb, ktoré nasledujú. Modlitba k nášmu Otcovi je našou modlitbou, ak sa ju modlíme v Ježišovom mene.71 Vo svojej veľkňazskej modlitbe Ježiš prosí: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne“ (Jn 17, 11).

II. „Príď kráľovstvo tvoje“

2816V Novom zákone sa slovo basileia541 môže preložiť ako „kráľovská hodnosť“ (abstraktné pomenovanie) alebo „kráľovstvo“ (konkrétne pomenovanie), alebo aj „kraľovanie“ (pomenovanie činnosti).2632 Božie kráľovstvo je skôr ako my. Priblížilo sa vo vtelenom Slove,560 je ohlasované v celom evanjeliu a prišlo v Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní.1107 Božie kráľovstvo prichádza od Poslednej večere a v Eucharistii, je uprostred nás. Kráľovstvo príde v sláve, keď ho Kristus odovzdá svojmu Otcovi:

„Aj sám Kristus môže byť Božím kráľovstvom, po ktorom denne túžime, aby prišlo, a želáme si, aby sa nám rýchlo ukázal jeho príchod. Keďže on sám je vzkriesením, lebo v ňom vstávame z mŕtvych, tak aj pod Božím kráľovstvom možno rozumieť jeho, lebo v ňom budeme kraľovať.“72

2817Touto druhou prosbou je „Marana tha“,4512623 volanie Ducha a nevesty: „Príď, Pane Ježišu!“671

„Aj keby už vopred nebolo stanovené v modlitbe, že máme prosiť o príchod kráľovstva, sami od seba by sme mali vyjadriť túto prosbu a ponáhľať sa objať [túto] našu nádej. Duše mučeníkov pod oltárom s obžalobou volajú k Pánovi: ‚Dokedy, Pane, svätý a pravdivý, nebudeš súdiť a pomstiť našu krv na tých, čo obývajú zem?‘ (Zjv 6, 10). Veď zaiste ich odplata bude určená na konci čias. Nech teda príde čím rýchlejšie tvoje kráľovstvo, Pane.“73

2818V Modlitbe Pána ide najmä o konečný príchod Božieho kráľovstva769 pri Kristovom návrate.74 Táto túžba však neodvádza Cirkev od jej poslania na tomto svete, lež skôr ju k nemu zaväzuje. Lebo od Turíc je príchod kráľovstva dielom Pánovho Ducha, „ktorý završuje jeho dielo vo svete a všetko posväcuje“.75

2819„Božie kráľovstvo...2046 je spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom“ (Rim 14, 17). Posledné časy, v ktorých žijeme, sú časy vyliatia Ducha Svätého. Od tej chvíle sa začal rozhodný boj medzi „telom“ a Duchom:76 2516

„Iba čistá duša môže povedať s dôverou:2519 ‚Príď kráľovstvo tvoje.‘ Lebo kto počul Pavlove slová: ‚Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele‘ (Rim 6, 12) a ukázal sa čistý vo svojich činoch, myšlienkach a slovách, môže povedať Bohu: ‚Príď kráľovstvo tvoje.'“77