2690Duch Svätý dáva niektorým veriacim dar múdrosti, dar viery a dar rozoznávania duchov vzhľadom na to spoločné dobro, ktorým je modlitba (duchovné vedenie). Muži a ženy, ktorí sú obdarení týmito darmi, sú pravými služobníkmi živej tradície modlitby:

Preto duša, ktorá chce robiť pokrok v dokonalosti, má podľa rady svätého Jána z Kríža „pozorne zvažovať, do čích rúk sa zveruje, lebo aký je učiteľ, taký bude aj žiak, a aký je otec, taký bude aj syn“. A dodáva, že duchovný vodca „má byť nielen učený a rozvážny, ale aj skúsený... Ak nemá skúsenosť s tým, čo je čistý a opravdivý duch, nebude vedieť uviesť do neho dušu, keď jej ho Boh dá, ba ani ho nepochopí“.39

Miesta vhodné na modlitbu

2691Kostol, Boží dom,1181 je vlastným miestom liturgickej modlitby farského spoločenstva. Je aj privilegovaným miestom2097 na adoráciu Ježiša Krista skutočne prítomného v Najsvätejšej sviatosti.1379 Voľba vhodného miesta nie je bezvýznamná pre skutočnú modlitbu:

  • pre osobnú modlitbu to môže byť „modlitbový kútik“ so Svätým písmom a náboženskými obrazmi, aby sme tam boli „v skrytosti“ pred naším Otcom.40 V kresťanskej rodine takýto druh malého oratória (modlitebne) podporuje spoločnú modlitbu;
  • v krajoch, kde sú kláštory, je poslaním týchto komunít podporovať účasť veriacich na ich modlitbe liturgie hodín1175 a umožňovať im samotu, ktorá je potrebná na intenzívnejšiu osobnú modlitbu;41
  • púte pripomínajú naše pozemské putovanie do neba.1674 Tradične sú intenzívnymi chvíľami obnovy modlitby. Svätyne sú pre pútnikov, ktorí pre seba hľadajú živé pramene, mimoriadnymi miestami, aby tam prežívali „ako Cirkev“ formy kresťanskej modlitby.
Zhrnutie

2692Putujúca Cirkev sa vo svojej modlitbe spája s modlitbou svätých a prosí ich o orodovanie.

2693Rozličné kresťanské spirituality majú účasť na živej tradícii modlitby a sú vzácnymi vodcami duchovného života.

2694Kresťanská rodina je prvým miestom výchovy k modlitbe.

2695Vysvätení služobníci, Bohu zasvätený život, katechéza, modlitbové skupiny a „duchovné vedenie“ zaručujú v Cirkvi pomoc modlitbe.

2696Najvhodnejšími miestami na modlitbu sú: osobné alebo rodinné „oratórium“, kláštory, pútnické svätyne a najmä kostol, ktorý je vlastným miestom na liturgickú modlitbu farského spoločenstva a privilegovaným miestom na eucharistickú adoráciu.

Tretia kapitola
Život modlitby

2697Modlitba je životom nového srdca. Má nás oživovať v každej chvíli. My však zabúdame na toho, ktorý je náš život a naše všetko. Preto otcovia duchovného života v duchu tradície Deuteronómia a prorokov zdôrazňujú modlitbu ako „spomienku na Boha“,1099 ako časté prebudenie „pamäti srdca“: „Na Boha si máme spomenúť častejšie, ako dýchame.“1 Ale nemožno sa modliť „stále“, ak sa v určitých chvíľach nemodlíme s úmyslom modliť sa. To sú silné chvíle kresťanskej modlitby, čo sa týka intenzity a trvania.

2698Tradícia Cirkvi1168 veriacim predkladá pravidelne sa opakujúce modlitby, ktoré majú živiť neprestajnú modlitbu. Niektoré sú každodenné: ranná a večerná modlitba, modlitba pred jedlom a po jedle, liturgia hodín.1174 Nedeľa, ktorej stredobodom je slávenie Eucharistie,2177 sa svätí predovšetkým modlitbou. Cyklus liturgického roka a jeho veľké sviatky tvoria základný rytmus života modlitby kresťanov.

2699Pán vedie každého človeka cestami a spôsobmi, aké sa mu páčia. Aj každý veriaci mu odpovedá podľa rozhodnutia svojho srdca a osobnými prejavmi svojej modlitby. Kresťanská tradícia však zachovala tri hlavné formy života modlitby: ústnu modlitbu, rozjímanie a kontemplatívnu modlitbu. Majú spoločnú základnú črtu – sústredenosť srdca.2563 Toto starostlivé zachovávanie Božieho slova a bedlivé zotrvávanie v Božej prítomnosti robí z týchto troch foriem silné chvíle života modlitby.