2560„Keby si poznala Boží dar“ (Jn 4, 10). Nádhera modlitby sa ukazuje práve tam, na okraji studní, kam prichádzame hľadať „našu“ vodu. Tam prichádza Kristus v ústrety každému človekovi, hľadá nás prvý a prosí, aby sme sa mu dali napiť. Ježiš je smädný. Jeho prosba vychádza z hlbín Boha, ktorý po nás túži. Modlitba, či to vieme, alebo nie, je stretnutie Božieho smädu s naším smädom. Boh má smäd po tom, aby sme mali smäd po ňom.5
2561„Ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu“ (Jn 4, 10). Naša prosebná modlitba je paradoxne odpoveďou. Odpoveďou na sťažnosť živého Boha: „Mňa opustili, prameň živých vôd, aby si vykopali popraskané cisterny“ (Jer 2, 13); odpoveďou viery na nezaslúžený prísľub spásy,6
odpoveďou lásky na smäd jednorodeného Syna.7
2562Odkiaľ pochádza modlitba človeka? Nech je reč modlitby akákoľvek (gestá, slová), modlí sa celý človek. Keď však chce Písmo označiť miesto, odkiaľ vyviera modlitba, hovorí niekedy o duši alebo o duchu, ale najčastejšie o srdci (viac než tisíc ráz). Modlí sa srdce. Ak je vzdialené od Boha, vyjadrenie modlitby je márne.
2563Srdce je príbytok, kde sa zdržiavam, kde bývam (podľa semitského alebo biblického spôsobu vyjadrenia: kam „zostupujem“). Je to náš skrytý stred, nedostupný nášmu rozumu ani iným. Jedine Boží Duch ho môže preskúmať a poznať. Je to miesto rozhodovania, a to v najväčšej hĺbke našich psychických sklonov. Je to miesto pravdy, kde si volíme život alebo smrť. Je to miesto stretnutia, lebo – stvorení na Boží obraz – žijeme vo vzťahu: je to miesto zmluvy.
2564Kresťanská modlitba je zmluvný vzťah medzi Bohom a človekom v Kristovi. Je to činnosť Boha a človeka. Vychádza z Ducha Svätého a z nás, je celkom zameraná na Otca v spojení s ľudskou vôľou Božieho Syna, ktorý sa stal človekom.
2565V novej zmluve je modlitba živým vzťahom Božích detí k ich nekonečne dobrému Otcovi, k jeho Synovi Ježišovi Kristovi a k Duchu Svätému. Milosť kráľovstva je „kontemplácia svätej a vznešenej Trojice..., ktorá sa celá spája s celým duchom [človeka]“.8
Život modlitby teda znamená byť stále v prítomnosti trojsvätého Boha a v spoločenstve s ním. Toto spoločenstvo života je možné vždy, lebo krstom sme sa stali jedno s Kristom.9
Modlitba je kresťanská natoľko, nakoľko je spoločenstvom s Kristom a šíri sa v Cirkvi, ktorá je jeho telom. Jej rozmermi sú rozmery Kristovej lásky.10
2566Človek hľadá Boha. Stvorením Boh povoláva každé bytie z ničoty k jestvovaniu. Človek, ovenčený „slávou a cťou“296 (Ž 8, 6), je – po anjeloch – schopný uznať, že Pánovo meno je „vznešené... na celej zemi“ (Ž 8, 2). Aj po tom, čo človek hriechom stratil podobnosť s Bohom,355 zostáva „na obraz“ svojho Stvoriteľa. Zachováva si túžbu28 po tom, ktorý ho volá k jestvovaniu. Všetky náboženstvá svedčia o tomto bytostnom hľadaní človeka.1
2567Boh prvý volá človeka. Či už človek zabudne na svojho Stvoriteľa, alebo sa skrýva ďaleko od jeho tváre, či sa už ženie za svojimi idolmi, alebo obviňuje božstvo, že ho opustilo, živý a pravý Boh neúnavne volá každého človeka k tajomnému stretnutiu v modlitbe.30 Tento krok lásky verného Boha je v modlitbe vždy prvý, krok človeka je vždy odpoveďou. Postupne ako sa Boh zjavuje a zjavuje človeka jemu samému,142 modlitba sa javí ako vzájomné volanie, ako dráma zmluvy. Táto dráma prostredníctvom slov a skutkov angažuje srdce. Odhaľuje sa v priebehu celých dejín spásy.
2568Zjavenie modlitby410 sa v Starom zákone uskutočňuje medzi pádom a pozdvihnutím človeka, medzi bolestným zvolaním Boha na svoje prvé dieťa: „Kde si?... Čo si to urobila?“1736 (Gn 3, 9. 13) a odpoveďou jednorodeného Syna pri jeho príchode na svet: „Hľa, prichádzam..., aby som plnil tvoju vôľu, Bože“ (Hebr 10, 7).2
Tak je modlitba spojená s dejinami ľudí, je vzťahom k Bohu v udalostiach dejín.2738
2569Človek sa modlí,288 vychádzajúc predovšetkým zo skutočností stvorenia. Prvých deväť kapitol Knihy Genezis opisuje tento vzťah k Bohu ako Ábelovu obetu prvotín zo stáda,3
ako Enochovo vzývanie Božieho mena,4
ako „chodenie s Bohom“.5
Noemova obeta je Bohu „príjemná“.58 Boh ho požehnáva a skrze neho požehnáva celé stvorenie,6
lebo jeho srdce je spravodlivé a bezúhonné: aj on „kráčal s Bohom“.7
Tomuto druhu modlitby sa venuje množstvo spravodlivých vo všetkých náboženstvách.
Boh vo svojej trvalej zmluve so všetkými živými bytosťami8
vždy volá ľudí, aby sa k nemu modlili.59 Ale modlitbu v Starom zákone Boh zjavuje predovšetkým od čias nášho praotca Abraháma.