363Vo Svätom písme výraz duša často označuje ľudský život228 1703 alebo celú ľudskú osobu.229 Ale označuje aj to, čo je v človeku najvnútornejšie230 a najcennejšie,231 čím je osobitnejšie Božím obrazom: „duša“ znamená duchovný princíp v človeku.

364Telo človeka má účasť na dôstojnosti „Božieho obrazu“;1004 je ľudským telom práve preto, že ho oživuje duchovná duša, a celá ľudská osoba je určená na to, aby sa v Kristovom (tajomnom) tele stala chrámom Ducha.232

„Človek, jeden z tela a z duše, svojou telesnou stránkou zahŕňa v sebe prvky hmotného sveta, takže prostredníctvom neho dosahujú svoj vrchol a pozdvihujú hlas na slobodnú oslavu Stvoriteľa.2289 Človek teda nesmie pohŕdať telesným životom, ale naopak, musí považovať svoje telo za dobré a hodné úcty, lebo ho stvoril Boh a má byť vzkriesené v posledný deň.“233

365Jednota duše a tela je taká hlboká, že dušu treba považovať za „formu“ tela;234 to znamená, že vďaka duchovnej duši je telo, zložené z hmoty, ľudským a živým telom. Duch a hmota nie sú v človeku dve spojené prirodzenosti, ale ich spojenie vytvára jednu jedinú prirodzenosť.

366Cirkev učí, že každú duchovnú dušu stvoril bezprostredne Boh235 – „nevytvorili“ ju rodičia – a že je nesmrteľná;236 1005 nezaniká, keď sa pri smrti odlúči od tela, a znova sa spojí s telom pri konečnom vzkriesení.997

367Niekedy sa duša rozlišuje od ducha. Napríklad svätý Pavol sa modlí, aby sa zachoval náš „duch neporušený a duša i telo bez úhony“2083 (1 Sol 5, 23), keď príde Pán. Cirkev učí, že toto rozlišovanie nezavádza do duše podvojnosť (dualitu).237 „Duch“ znamená, že človek je od svojho stvorenia zameraný na svoj nadprirodzený cieľ238 a že jeho duša je schopná byť bez vlastnej zásluhy pozdvihnutá do spoločenstva s Bohom.239

368Duchovná tradícia Cirkvi zdôrazňuje aj srdce,47858214311764251725622843 a to v biblickom zmysle, vyjadrujúcom hĺbku bytosti,240 kde sa osoba rozhodne alebo nerozhodne pre Boha.241