IV. „Neponechal si ho v moci smrti“

410Boh človeka po jeho páde neopustil.55705 Naopak, volá ho306 a tajomným spôsobom mu predpovedá víťazstvo nad zlom a pozdvihnutie z pádu.307 16092568 Príslušný úryvok Knihy Genezis bol nazvaný „protoevanjelium“, lebo je prvou zvesťou o Mesiášovi Vykupiteľovi, zvesťou o zápase medzi hadom a ženou a o konečnom víťazstve jedného z jej potomkov.675

411Kresťanská tradícia vidí v tomto úryvku zvesť o „novom Adamovi“,308 359615 ktorý svojou poslušnosťou „až na smrť na kríži“ (Flp 2, 8) prehojne napráva Adamovu neposlušnosť.309 Ostatne, mnohí Otcovia a Učitelia Cirkvi vidia v žene zvestovanej v „protoevanjeliu“ Kristovu matku Máriu ako „novú Evu“. Ona prvá mala jedinečným spôsobom podiel na dobrodení víťazstva nad hriechom, ktoré vydobyl Kristus:491 bola uchránená od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu310 a počas celého svojho pozemského života sa vďaka osobitnej Božej milosti nedopustila nijakého hriechu.311

412Ale prečo Boh nezabránil prvému človekovi zhrešiť?310395 Svätý Lev Veľký odpovedá: „Nevýslovnou Kristovou milosťou sme dostali väčšie dobrá, ako sme stratili diablovou závisťou.“312 A svätý Tomáš Akvinský tvrdí: „Nič nebráni tomu, aby po hriechu bola ľudská prirodzenosť povznesená k niečomu vyššiemu.272 Boh totiž dopúšťa, aby sa stalo zlo, aby z neho vyvodil niečo lepšie. Preto sa v Rim 5, 20 hovorí: ‚Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť.‘ A preto aj pri požehnaní veľkonočnej sviece sa hovorí: ‚Ó, šťastná vina,1994 ktorá sa stala hodna mať takého vznešeného Vykupiteľa!'“313

Zhrnutie

413„Boh nestvoril smrť ani sa neteší zo záhuby žijúcich... Závisťou diabla však prišla na svet smrť“ (Múd 1, 13; 2, 24).

414Satan alebo diabol a ostatní zlí duchovia sú padlí anjeli, lebo slobodne odmietli slúžiť Bohu a jeho plánu. Ich voľba proti Bohu je definitívna. Pokúšajú sa pridružiť človeka k svojej vzbure proti Bohu.

415„Boh ustanovil človeka v spravodlivosti, ale človek na nahováranie Zlého už na začiatku dejín zneužil svoju slobodu tým, že sa postavil proti Bohu a túžil dosiahnuť svoj cieľ bez Boha.“314

416Adam ako prvý človek stratil svojím hriechom prvotnú svätosť a spravodlivosť, ktoré dostal od Boha nielen pre seba, ale pre všetkých ľudí.

417Adam a Eva preniesli na svoje potomstvo ľudskú prirodzenosť zranenú ich prvým hriechom, a teda pozbavenú prvotnej svätosti a spravodlivosti. Toto pozbavenie sa volá „dedičný hriech“.

418Následkom dedičného hriechu je ľudská prirodzenosť oslabená vo svojich silách, podrobená nevedomosti, utrpeniu a moci smrti a náchylná na hriech (táto náchylnosť sa volá „žiadostivosť“).

419„S Tridentským koncilom teda tvrdíme, že dedičný hriech sa prenáša spolu s ľudskou prirodzenosťou ‚rozmnožovaním, nie napodobňovaním‘, a preto ‚je každému vlastný‘.“315