Cirkev je spoločenstvo s Ježišom

787Ježiš si už od začiatku vzal učeníkov za spoločníkov života;218 zjavil im tajomstvo kráľovstva;219 dal im účasť na svojom poslaní, na svojej radosti220 i na svojom utrpení.221 Ježiš hovorí o ešte dôvernejšom spoločenstve medzi sebou a tými, čo ho budú nasledovať:755 „Ostaňte vo mne a ja ostanem vo vás... Ja som vinič, vy ste ratolesti“ (Jn 15, 4-5). A oznamuje tajomné a skutočné spoločenstvo medzi svojím telom a naším telom: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6, 56).

788Keď bola učeníkom odňatá jeho viditeľná prítomnosť, Ježiš ich nenechal ako siroty.222 Sľúbil im, že zostane s nimi až do skončenia sveta,223 a dal im svojho Ducha.224 Tak sa spoločenstvo s Ježišom istým spôsobom ešte zintenzívnilo: „Keď totiž udelil svojho Ducha,690 tajomne ustanovil svojich bratov, zvolaných zo všetkých národov, ako svoje telo.“225

789Prirovnanie Cirkvi k telu vrhá svetlo na dôverné spojenie medzi Cirkvou a Kristom. Cirkev nie je len zhromaždená okolo neho; je zjednotená v ňom, v jeho tele.521 Osobitne treba vyzdvihnúť tri aspekty Cirkvi, Kristovho tela, ktorými sú: vzájomná jednota všetkých údov prostredníctvom ich zjednotenia s Kristom; Kristus, hlava tela; Cirkev, Kristova nevesta.

Jedno telo

790Veriaci, ktorí odpovedajú na Božie slovo947 a stávajú sa údmi Kristovho tela, sú úzko zjednotení s Kristom: „V tomto tele prechádza Kristov život do veriacich, ktorí sa prostredníctvom sviatostí tajomne, ale skutočne zjednocujú s umučeným a osláveným Kristom.“226 To platí najmä o krste, prostredníctvom ktorého sa spájame s Kristovou smrťou a s jeho zmŕtvychvstaním,227 1227 a o Eucharistii,1329 prostredníctvom ktorej „máme skutočne účasť na Pánovom tele a sme povznesení do spoločenstva s ním i medzi sebou“.228

791Jednota tela však neruší rozličnosť údov. „Pri budovaní Kristovho tela jestvuje rozličnosť údov a služieb.814 Jeden je Duch, ktorý rozdeľuje rozmanité dary podľa svojho bohatstva a podľa potreby služieb na úžitok Cirkvi.“229 1937 Jednota tajomného tela vzbudzuje a podnecuje medzi veriacimi lásku: „Preto keď trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a keď sa dostane cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy.“230 A napokon jednota Kristovho tela víťazí nad každým ľudským rozdelením: „Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi“ (Gal 3, 27-28).

Hlavou tohto tela je Kristus

792Kristus „je hlavou tela, Cirkvi“669 (Kol 1, 18). Je počiatkom stvorenia a vykúpenia. Povýšený do Otcovej slávy má „vo všetkom prvenstvo“ (Kol 1, 18), najmä v Cirkvi,1119 prostredníctvom ktorej rozširuje svoje kráľovstvo na všetko:

793Spája nás so svojou Veľkou nocou:661 Všetky údy sa majú snažiť pripodobňovať sa mu, kým v nich „nebude stvárnený Kristus“ (Gal 4, 19). „Preto sme pridružení k tajomstvám jeho života,...519 spojení s jeho utrpeniami ako telo s hlavou, trpíme spolu s ním, aby sme boli spolu s ním oslávení.“231

794Stará sa o náš vzrast:232 872 Aby sme mohli vrastať do neho, našej hlavy,233 Kristus rozdeľuje vo svojom tele, Cirkvi, dary a služby, ktorými si vzájomne pomáhame na ceste spásy.

795Kristus a Cirkev sú teda „úplný Kristus“ (Christus totus).695 Cirkev je jedno s Kristom. Svätí si veľmi živo uvedomujú túto jednotu:

„Blahoželajme si teda a vzdávajme vďaky za to, že sme sa stali nielen kresťanmi, ale Kristom. Chápete, bratia, akú milosť nám udelil Boh, keď nám dal hlavu? Žasnite a radujte sa, stali sme sa Kristom. A keď je on hlavou, my sme údmi; celý človek, to je on a my... Plnosť Krista je teda hlava a údy. Čo je hlava a údy? Kristus a Cirkev.“234

„Náš Vykupiteľ sa ukázal ako jedna osoba so svätou Cirkvou, ktorú si pridružil.“235

„Hlava a údy sú akoby jedna mystická osoba.“236 1474

Jedna z odpovedí svätej Jany z Arcu jej sudcom zhŕňa vieru svätých učiteľov a vyjadruje zdravý zmysel veriaceho: „Ježiš Kristus a Cirkev, to je podľa mojej mienky jedno a to isté a netreba z toho robiť problém.“237

Cirkev je Kristova nevesta

796Jednota Krista a Cirkvi, hlavy a údov tela, zahŕňa v sebe aj rozlíšenie oboch v ich osobnom vzťahu. Tento aspekt sa často vyjadruje obrazom ženícha a nevesty.757 Tému o Kristovi ženíchovi Cirkvi pripravili už proroci a ohlásil ju Ján Krstiteľ.238 219 Sám Pán sa označil za „ženícha“ (Mk 2, 19).239 Apoštol Pavol predstavuje Cirkev a každého veriaceho, úd jeho tela, ako nevestu „zasnúbenú“ Kristovi, aby s ním bola jeden Duch.240 772 Cirkev je nepoškvrnená nevesta nepoškvrneného Baránka,241 1602 ktorú Kristus miloval „a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil“1616 (Ef 5, 25-26), spojil ju so sebou večnou zmluvou a neprestáva sa o ňu starať ako o vlastné telo:242

„Stáva sa úplný Kristus, hlava a telo, a z mnohých jeden... Či hovorí hlava alebo hovoria údy, hovorí Kristus: hovorí v úlohe hlavy (ex persona capitis) a hovorí v úlohe tela (ex persona corporis). Ale čo je povedané? ‚Budú dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi‘ (Ef 5, 31-32). Aj Pán hovorí v evanjeliu: ‚A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo‘ (Mt 19, 6). Lebo ako viete, sú to dve osoby, a predsa v manželskom spojení jedna... Nakoľko je Hlavou, nazval sa ‚Ženíchom‘, a nakoľko je telom, ‚Nevestou‘.“243