800Charizmy má vďačne prijímať nielen ten, kto ich dostáva, ale aj všetci členovia Cirkvi. Veď sú obdivuhodným bohatstvom milosti pre apoštolskú životnosť (vitalitu) a pre svätosť celého Kristovho tela; pravda, ak ide o dary, ktoré skutočne pochádzajú od Ducha Svätého a používajú sa spôsobom, ktorý plne zodpovedá jeho autentickým podnetom, čiže v duchu lásky, ktorá je pravým kritériom chariziem.253
801V tomto zmysle je vždy potrebné rozoznávanie chariziem. Nijaká charizma neoslobodzuje od závislosti od pastierov Cirkvi894 a podriadenia sa im, lebo im „zvlášť patrí úloha neuhášať Ducha, ale všetko skúmať a držať sa toho, čo je dobré“,254
aby všetky charizmy vo svojej rozmanitosti a vzájomnom dopĺňaní boli „na spoločný úžitok“ (1 Kor 12, 7).255
255
802Ježiš Kristus „vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud“ (Tít 2, 14).
803„Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo“ (1 Pt 2, 9).
804Do spoločenstva Božieho ľudu sa vstupuje vierou a krstom. „Všetci ľudia sú povolaní do spoločenstva nového Božieho ľudu“,256
aby v Kristovi „utvorili jednu rodinu a jeden Boží ľud“.257
805Cirkev je Kristovo telo. Skrze Ducha Svätého a jeho pôsobením vo sviatostiach, najmä v Eucharistii, utvára Kristus, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, spoločenstvo veriacich ako svoje telo.
806V jednote tohto tela sú rozličné údy a úlohy. Všetky údy sú spojené jedny s druhými, najmä s tými, ktoré trpia, sú chudobné a prenasledované.
807Cirkev je telo, ktorého hlavou je Kristus: ona žije z neho, v ňom a pre neho; on žije s ňou a v nej.
808Cirkev je Kristova nevesta. On ju miloval a vydal za ňu seba samého. Obmyl ju svojou krvou. Urobil ju plodnou matkou všetkých Božích detí.
809Cirkev je chrám Ducha Svätého. Duch Svätý je akoby dušou tajomného tela, princípom [základom] jeho života, jednoty v rozličnosti a bohatstva jeho darov a chariziem.