1. článok Požiadavky na svätencov

Kán. 1026 – Aby bol niekto vysvätený, je potrebné, aby mal náležitú slobodu; ktokoľvek vôbec nesmie kohokoľvek akýmkoľvek spôsobom a z akejkoľvek príčiny nútiť, aby prijal posvätné stavy, ani kánonicky spôsobilého odrádzať od ich prijatia.

Kán. 1027 – Kandidáti na diakonát a presbyterát sa majú dôkladnou prípravou formovať podľa normy práva.

Kán. 1028 – Diecézny biskup alebo kompetentný predstavený má dbať o to, aby kandidáti, prv než budú povýšení na niektorý stupeň posvätného stavu, boli riadne poučení o tom, čo sa vzťahuje na posvätný stav a na jeho záväzky.

Kán. 1029 – Na stupne posvätného stavu majú byť povýšení len tí, ktorí podľa rozvážneho úsudku vlastného biskupa alebo kompetentného vyššieho predstaveného a po preskúmaní všetkého majú neporušenú vieru, vedie ich správny úmysel, majú potrebné vedomosti, dobrú povesť, vyznačujú sa neporušenými mravmi, osvedčenými čnosťami a inými fyzickými a psychickými vlastnosťami, primeranými posvätnému stavu, ktorý majú prijať.

Kán. 1030 – Vlastný biskup alebo kompetentný vyšší predstavený môže sebe podriadeným diakonom, určeným na presbyterát, zakázať prijatie presbyterátu iba z kánonického, hoci skrytého dôvodu, pri zachovaní možnosti rekurzu podľa normy práva.

Kán. 1031 – § 1. Presbyterát sa má udeľovať iba tým, ktorí dovŕšili dvadsiaty piaty rok života a sú dostatočne zrelí, zachovajúc medzi diakonátom a presbyterátom časový odstup aspoň šiestich mesiacov; tým, ktorí sú určení na presbyterát, sa má umožniť prijať posvätný stav diakonátu iba po zavŕšení dvadsiateho tretieho roku života.

§ 2. Neženatému kandidátovi na trvalý diakonát sa má umožniť prijať diakonát až po zavŕšení aspoň dvadsiateho piateho roku života; ženatému kandidátovi po zavŕšení aspoň tridsiateho piateho roku života a so súhlasom manželky.

§ 3. Konferencie biskupov majú právo stanoviť normu, podľa ktorej sa na presbyterát a trvalý diakonát vyžaduje vyšší vek.

§ 4. Dišpenz od veku požadovaného podľa normy §§ 1 a 2, ktorý prevyšuje jeden rok, je vyhradený Apoštolskému stolcu.

Kán. 1032 – § 1. Kandidáti na presbyterát môžu byť vysvätení na diakona iba po skončení piateho roku filozoficko-teologických štúdií.

§ 2. Diakon po skončení štúdií, prv než by bol vysvätený na kňaza, má mať účasť na pastoračnej starostlivosti vykonávaním posvätného stavu diakonátu primeraný čas, ktorý má určiť biskup alebo kompetentný vyšší predstavený.

§ 3. Kandidátovi na trvalý diakonát nemá byť udelený tento posvätný stav skôr, než by skončil čas formácie.

2. článok Požiadavky na vysviacku

Kán. 1033 – Posvätné stavy môžu byť dovolene udelené iba tomu, kto prijal sviatosť svätého birmovania.

Kán. 1034 – § 1. Kto chce prijať diakonát alebo presbyterát nemá byť vysvätený, ak predtým nebol zapísaný medzi kandidátov liturgickým obradom prijatia autoritou, o ktorej sa hovorí v kán. 1016 a 1019 a to po predložení vlastnoručne napísanej a podpísanej žiadosti písomne prijatej tou istou autoritou.

§ 2. Kto bol na základe sľubov prijatý do klerického inštitútu, nie je povinný získať takéto prijatie.

Kán. 1035 – § 1. Skôr ako by niekto prijal trvalý alebo prechodný diakonát, vyžaduje sa, aby prijal služby lektora a akolytu a vykonával ich primeraný čas.

§ 2. Medzi udelením akolytátu a diakonátu má uplynúť aspoň šesť mesiacov.

Kán. 1036 – Aby kandidátovi mohol byť udelený posvätný stav diakonátu alebo presbyterátu, má vlastnému biskupovi alebo kompetentnému vyššiemu predstavenému predložiť vlastnoručne napísané a podpísané vyhlásenie, ktorým dosvedčuje, že posvätný stav prijíma dobrovoľne a slobodne a že sa natrvalo zaväzuje vykonávať cirkevnú službu a súčasne žiada, aby mu bolo umožnené prijať posvätný stav.

Kán. 1037 – Neženatému, ktorý má prijať trvalý diakonát, ako aj tomu, kto má prijať presbyterát, nemá byť umožnené prijať posvätný stav diakonátu, ak podľa predpísaného obradu nevzali na seba verejne pred Bohom a Cirkvou záväzok celibátu alebo nezložili doživotné sľuby v rehoľnom inštitúte.

Kán. 1038 – Diakonovi, ktorý odmietne prijať presbyterát, nemožno zakázať vykonávanie prijatého posvätného stavu, ak mu v tom nebráni kánonická prekážka alebo iná závažná príčina, ktorú má posúdiť diecézny biskup alebo kompetentný vyšší predstavený.

Kán. 1039 – Všetci, ktorí majú prijať ktorýkoľvek posvätný stav, majú si vykonať aspoň päťdňové duchovné cvičenia na mieste a spôsobom, ako určil ordinár; biskup, skôr ako by pristúpil k vysviacke, má byť upovedomený o tom, že kandidáti si tieto cvičenia riadne vykonali.

3. článok Iregularity a iné prekážky

Kán. 1040 – Prijať posvätné stavy sa zabraňuje tým, ktorí sú postihnutí akoukoľvek prekážkou, či už jednoduchou alebo trvalou, ktorá sa nazýva iregularita. Prekážku spôsobuje iba to, o čom sa hovorí v nasledujúcich kánonoch.

Kán. 1041 – Na prijatie posvätných stavov je iregulárny:

1. kto trpí nejakou formou pomätenosti alebo inou psychickou chorobou, v dôsledku ktorej sa po porade so znalcami usúdi, že je nespôsobilý na riadne vykonávanie služby;

2. kto sa dopustil deliktu apostázie, herézy alebo schizmy;

3. kto sa pokúsil uzavrieť čo i len civilné manželstvo, pričom mu prekážal vstúpiť do manželstva či už manželský zväzok alebo posvätný stav, alebo verejný doživotný sľub čistoty, alebo sa o to pokúšal so ženou viazanou platným manželstvom alebo tým istým sľubom čistoty;

4. kto sa dopustil úmyselnej vraždy alebo zapríčinil potrat s dosiahnutým účinkom a všetci, ktorí pozitívne spolupracovali;

5. kto seba alebo iného vážne a úkladne zmrzačil alebo sa pokúsil o samovraždu;

6. kto vykonal nejaký úkon posvätného stavu vyhradený tým, ktorí sú ustanovení v posvätnom stave episkopátu alebo presbyterátu, keď tento stav nemal, alebo jeho vykonávanie mu bolo zakázané nejakým vyhláseným alebo uloženým kánonickým trestom.

Kán. 1042 – Na prijatie posvätných stavov má jednoduchú prekážku:

1. ženatý muž, ak nie je zákonne určený na trvalý diakonát;

2. kto vykonáva nejaký úrad alebo spravovanie majetku zakázané klerikom podľa normy kán. 285 a 286, z ktorého musí predložiť vyúčtovanie, až kým sa neoslobodil zrieknutím sa úradu a spravovania majetku, ako aj predložením vyúčtovania;

3. novopokrstený, iba ak by sa podľa úsudku ordinára dostatočne osvedčil.

Kán. 1043 – Veriaci sú pred vysviackou povinní oznámiť ordinárovi alebo farárovi prekážky na prijatie posvätných stavov, ak nejaké poznajú.

Kán. 1044 – § 1. Na vykonávanie prijatých posvätných stavov je iregulárny:

1. kto nezákonne prijal posvätné stavy, pokiaľ bol postihnutý iregularitou na ich prijatie;

2. kto spáchal delikt, o ktorom sa hovorí v kán. 1041, bod 2, ak je delikt verejný;

3. kto spáchal delikt, o ktorom sa hovorí v kán. 1041, bod 3, 4, 5, 6.

§ 2. Na vykonávanie posvätných stavov má prekážku:

1. kto nezákonne prijal posvätné stavy, lebo mu v tom bránila prekážka na ich prijatie;

2. kto trpí pomätenosťou alebo inou psychickou chorobou, o ktorej sa hovorí v kán. 1041, bod 1, až kým mu ordinár po porade so znalcom nepovolí vykonávanie prijatých posvätných stavov.

Kán. 1045 – Neznalosť iregularít a prekážok od nich neoslobodzuje.

Kán. 1046 – Iregularity a prekážky sa znásobujú na základe ich rozličných príčin, nie však opakovaním tej istej príčiny, iba ak by šlo o iregularitu z úmyselnej vraždy alebo zozapríčineného potratu s dosiahnutým účinkom.

Kán. 1047 – § 1. Jedine Apoštolskému stolcu je vyhradený dišpenz od všetkých iregularít, ak skutok, na ktorom sa zakladajú, bol podaný na súd.

§ 2. Jemu je tiež vyhradený aj dišpenz od nasledujúcich iregularít a prekážok pre prijatie posvätných stavov:

1. od iregularít z verejných deliktov, o ktorých sa hovorí v kán. 1041, bod 2 a 3;

2. od iregularity z verejného, alebo skrytý deliktu, o ktorom sa hovorí v kán. 1041, bod 4;

3. od prekážky, o ktorej sa hovorí v kán. 1042, bod 1.

§ 3. Apoštolskému stolcu je vyhradený aj dišpenz od tých iregularít vzťahujúcich sa na vykonávanie prijatého posvätného stavu, o ktorom sa hovorí v kán. 1041, bod 3, a to len vo verejných prípadoch a aj v tajných prípadoch, o ktorých sa hovorí v bode 4, toho istého kánona.

§ 4. Od iregularít a prekážok, ktoré nie sú vyhradené Svätému stolcu, môže dišpenzovať ordinár.

Kán. 1048 – V naliehavejších tajných prípadoch, ak sa nemožno obrátiť na ordinára, alebo ak ide o iregularity, o ktorých sa hovorí v kán. 1041, bod 3 a 4, na Apoštolskú Penitenciáriu, a ak hrozí bezprostredné nebezpečenstvo veľkej škody alebo zlej povesti, klerik, ktorému iregularita zabraňuje vykonávanie prijatého posvätného stavu, môže ho vykonávať, pričom mu zostáva závažná povinnosť jeho svedomia, čím prv sa prostredníctvom spovedníka zamlčiac meno obrátiť na ordinára alebo na Apoštolskú Penitenciáriu.

Kán. 1049 – § 1. V žiadosti o získanie dišpenzu od iregularít a prekážok treba uviesť všetky iregularity a prekážky; všeobecný dišpenz však platí aj pre tie, ktoré boli dobromyseľne zamlčané s výnimkou iregularít, o ktorých sa hovorí v kán. 1041, bod 4, a iných, ktoré boli podané na súd, nie však pre tie, ktoré boli zlomyseľne zamlčané.

§ 2. Keď ide o iregularitu pochádzajúcu z úmyselnej vraždy alebo zo zapríčineného potratu, aby bol dišpenz platný, treba uviesť aj počet deliktov.

§ 3. Všeobecný dišpenz od iregularít a prekážok na prijatie stupňov posvätného stavu platí pre všetky stupne.