Kán. 1410 – Z dôvodu umiestnenia veci môže byť stránka predvolaná na súd pred tribunál miesta, kde sa sporná vec nachádza, kedykoľvek je žiadosť zameraná na vec, alebo ide o odňatú vec.
Kán. 1411 – § 1. Z dôvodu zmluvy môže byť stránka predvolaná na súd pred tribunál miesta, kde bola zmluva uzavretá, alebo musí byť splnená, ak si stránky zhodne nezvolili iný tribunál.
§ 2. Ak sa kauza týka záväzkov, ktoré pochádzajú z iného titulu, stránka môže byť predvolaná na súd pred tribunál miesta, kde záväzok vznikol, alebo kde ho treba splniť.
Kán. 1412 – V trestných kauzách môže byť obvinený, hoci je neprítomný, predvolaný na súd pred tribunál miesta, kde bol delikt spáchaný.
Kán. 1413 – Stránka môže byť predvolaná na súd:
1. v kauzách, ktoré sa týkajú spravovania, pred tribunál miesta, kde sa spravovanie vykonáva;
2. v kauzách, ktoré sa vzťahujú na dedičstvá alebo nábožné odkazy, pred tribunálom posledného trvalého alebo prechodného bydliska alebo pobytu podľa normy kán. 1408-1409 toho, o ktorého dedičstvo alebo nábožný odkaz ide, ak nejde len o vykonanie odkazu, ktoré sa má posudzovať podľa riadnych noriem kompetencie.
Kán. 1414 – Z dôvodu spojitosti má jeden a ten istý tribunál v tom istom procese rozsúdiť kauzy navzájom spojené, ak tomu neprekáža predpis zákona.
Kán. 1415 – Ak sú dva alebo viaceré tribunály rovnako kompetentné, právo rozsúdiť kauzu má z dôvodu predstihu ten, ktorý predvolanú stránku skôr zákonne predvolal.
Kán. 1416 – Konflikty o kompetenciu medzi tribunálmi, ktoré podliehajú tomu istému odvolaciemu tribunálu, rieši tento tribunál; ak nepodliehajú tomu istému odvolaciemu tribunálu, Apoštolská signatúra.
Kán. 1417 – § 1. Každý veriaci má na základe primátu Rímskeho veľkňaza právo svoju kauzu sporovú alebo trestnú na ktoromkoľvek stupni súdneho konania a v ktoromkoľvek štádiu sporu predložiť na rozsúdenie Svätému stolcu, alebo ju tam uviesť.
§ 2. Obrátenie na Apoštolský stolec však okrem prípadu odvolania nepozastavuje vykonávanie jurisdikcie sudcu, ktorý už začal kauzu súdiť; ten preto môže pokračovať v súdnom konaní až do vynesenia konečného rozsudku, ak Apoštolský stolec sudcovi neoznámil, že kauzu prevzal.
Kán. 1418 – Každý tribunál má právo požiadať o pomoc iný tribunál na vyšetrenie kauzy, alebo na doručenie spisov.
Kán. 1419 – § 1. V každej diecéze a pre všetky kauzy, ktoré právo výslovne nevyňalo, sudcom prvej inštancie je diecézny biskup, ktorý môže vykonávať súdnu moc osobne alebo cez iných podľa nasledujúcich kánonov.
§ 2. Ale ak ide o práva alebo časné majetky právnickej osoby, reprezentovanej biskupom, v prvom stupni súdi odvolací tribunál.
Kán. 1420 – § 1. Každý diecézny biskup je povinný ustanoviť súdneho vikára, čiže oficiála s riadnou mocou súdiť, odlíšeného od generálneho vikára, ak sa pre veľkosť diecézy alebo malý počet káuz neodporúča niečo iné.
§ 2. Súdny vikár tvorí s biskupom jeden tribunál, ale nemôže súdiť kauzy, ktoré biskup vyhradzuje pre seba.
§ 3. Súdnemu vikárovi sa môžu prideliť pomocníci, ktorí sa nazývajú pridelení súdni vikári alebo viceoficiáli.
§ 4. Súdny vikár ako aj pridelení súdni vikári musia byť kňazi bezúhonnej povesti, doktori kánonického práva alebo aspoň licenciáti, ktorí majú najmenej tridsať rokov.
§ 5. Keď je biskupský stolec uprázdnený, ich úloha nezaniká ani diecézny administrátor ich nemôže odvolať; keď však príde nový biskup, potrebujú potvrdenie.
Kán. 1421 – § 1. Biskup má v diecéze ustanoviť diecéznych sudcov, ktorí majú byť klerici.
§ 2. Konferencia biskupov môže dovoliť, aby za sudcov boli ustanovení aj laici, z ktorých jeden, ak je to potrebné, môže byť vybraný na zostavenie kolégia.
§ 3. Sudcovia majú byť bezúhonnej povesti, doktori alebo aspoň licenciáti kánonického práva.
Kán. 1422 – Súdny vikár, pridelení súdni vikári a ostatní sudcovia sa vymenúvajú na určitý čas pri zachovaní predpisu kán. 1420 § 5 a môžu byť odvolaní iba zo zákonného a vážneho dôvodu.
Kán. 1423 – § 1. Viacerí diecézni biskupi môžu so schválením Apoštolského stolca pre svoje diecézy po dohode ustanoviť jediný tribunál prvej inštancie namiesto diecéznych tribunálov, o ktorých sa hovorí v kán. 1419-1421; v tomto prípade skupine týchto biskupov alebo biskupovi, ktorého určia, patria všetky moci, ktoré má diecézny biskup voči svojmu tribunálu.
§ 2. Tribunály, o ktorých sa hovorí v § 1, môžu byť ustanovené buď pre akékoľvek kauzy alebo len pre niektoré druhy káuz.
Kán. 1424 – Samosudca si môže na akomkoľvek súdnom konaní pribrať za poradcov dvoch prísediacich, klerikov alebo laikov bezúhonného života.
Kán. 1425 – § 1. Kolégiovému tribunálu troch sudcov sa pri zamietnutí opačného zvyku vyhradzujú:
1. sporové kauzy, týkajúce sa: a) záväzku posvätnej vysviacky; b) manželského zväzku pri zachovaní predpisov kán. 1688 a 1690;
2. trestné kauzy, týkajúce sa: a) deliktov, ktoré môžu prinášať so sebou trest prepustenia z klerického stavu; b) uloženia alebo vyhlásenia exkomunikácie.
§ 2. Biskup môže ťažšie alebo závažnejšie kauzy zveriť súdu troch alebo piatich sudcov.
§ 3. Súdny vikár má na rozsúdenie jednotlivých káuz povolávať sudcov podľa ustanoveného poradia, ak biskup v jednotlivých prípadoch nestanovil ináč.
§ 4. Konferencia biskupov môže dovoliť, aby biskup na prvom stupni súdu, ak azda nie je možné zostaviť kolégium a kým táto nemožnosť trvá, zveril kauzy samosudcovi klerikovi, ktorý tam, kde je to možné, si má pribrať prísediaceho a audítora.
§ 5. Súdny vikár nemá už raz určených sudcov nahrádzať inými, ak na to nie je veľmi vážny dôvod, ktorý treba v dekréte uviesť.
Kán. 1426 – § 1. Kolégiový tribunál musí postupovať kolégiovo a rozsudky vynášať na základe väčšiny hlasov.
§ 2. Pokiaľ je to možné, musí mu predsedať súdny vikár alebo pridelený súdny vikár.
Kán. 1427 – § 1. Ak je spor medzi rehoľníkmi alebo domami toho istého klerického rehoľného inštitútu pápežského práva, sudcom prvej inštancie, ak sa v konštitúciách neurčuje niečo iné, je provinciálny predstavený, alebo ak je to svojprávny mníšsky kláštor, miestny opát.
§ 2. Ak ide o sporovú vec medzi dvoma provinciami, v prvej inštancii bude súdiť najvyšší moderátor osobne alebo cez delegáta, pri neporušení odlišného predpisu konštitúcií; ak ide o spor medzi dvoma kláštormi, opát predstavený mníšskej kongregácie.
§ 3. Napokon, ak vznikne spor medzi fyzickými alebo právnickými osobami rozličných rehoľných inštitútov alebo aj toho istého klerického inštitútu diecézneho práva alebo laického inštitútu, alebo medzi rehoľnou osobou a svetským klerikom alebo laikom alebo nerehoľnou právnickou osobou, v prvej inštancii súdi diecézny tribunál.
Kán. 1428 – § 1. Sudca alebo predseda kolégiového tribunálu môže na vyšetrovanie kauzy určiť audítora, ktorého vyberie alebo spomedzi sudcov tribunálu alebo spomedzi osôb, ktoré na túto úlohu schválil biskup.
§ 2. Biskup môže do úlohy audítora schváliť klerikov alebo laikov, ktorí majú vynikať dobrými mravmi, rozumnosťou a učenosťou.
§ 3. Úlohou audítora je, aby podľa sudcovho mandátu iba zhromaždil dôkazy a takto zhromaždené odovzdal sudcovi; môže však, kým sám vykonáva svoju úlohu, medzitým rozhodnúť, ktoré dôkazy a ako treba zhromaždiť, ak azda vznikne o tom otázka a ak tomu neprekáža mandát sudcu.
Kán. 1429 – Predseda kolégiového tribunálu musí spomedzi sudcov kolégia určiť jedného za ponensa čiže spravodajcu, ktorý má v zhromaždení sudcov referovať o kauze a písomne zostavovať rozsudky; ten istý predseda ho môže z oprávneného dôvodu nahradiť iným.
Kán. 1430 – Pre sporové kauzy, v ktorých môže byť ohrozené verejné dobro, a pre trestné kauzy sa má v diecéze ustanoviť promótor spravodlivosti, ktorý má povinnosť starať sa o verejné dobro.
Kán. 1431 – § 1. Posúdiť, či verejné dobro môže byť ohrozené alebo nie, je v sporových kauzách úlohou diecézneho biskupa, ak zásah promótora spravodlivosti nie je zákonom prikázaný, alebo z povahy veci nie je zjavne potrebný.
§ 2. Ak v predchádzajúcej inštancii zasiahol promótor spravodlivosti, predpokladá sa, že jeho zásah je v ďalšom stupni nevyhnutný.
Kán. 1432 – Pre kauzy, v ktorých ide o neplatnosť posvätnej vysviacky alebo o neplatnosť či rozviazanie manželstva, má byť v diecéze ustanovený obhajca zväzku, ktorý má povinnosť predkladať a vykladať všetko, čo sa môže rozumne uviesť proti neplatnosti alebo rozviazaniu.
Kán. 1433 – V kauzách, v ktorých sa vyžaduje prítomnosť promótora spravodlivosti alebo obhajcu zväzku, úkony sú neplatné, keď neboli predvolaní, ak sami, hoci nepredvolaní, neboli skutočne prítomní, alebo aspoň pred rozsudkom po prezretí spisov nemohli plniť svoju úlohu.
Kán. 1434 – Ak sa výslovne neurčuje niečo iné:
1. kedykoľvek zákon prikazuje, aby sudca vypočul stránky alebo jednu z nich, treba vypočuť aj promótora spravodlivosti a obhajcu zväzku, ak sa zúčastňujú na súdnom konaní;
2. kedykoľvek sa vyžaduje žiadosť stránky na to, aby sudca mohol niečo rozhodnúť, tú istú účinnosť má žiadosť promótora spravodlivosti alebo obhajcu zväzku, ktorí sa zúčastňujú na súdnom konaní.
Kán. 1435 – Úlohou biskupa je vymenovať promótora spravodlivosti a obhajcu zväzku, ktorí majú byť klerici alebo laici bezúhonnej povesti, doktori alebo licenciáti kánonického práva, osvedčení v rozumnosti a horlivosti za spravodlivosť.
Kán. 1436 – § 1. Tá istá osoba, nie však v tej istej kauze, môže vykonávať úrad promótora spravodlivosti a obhajcu zväzku.
§ 2. Promótor a obhajca môžu byť ustanovení tak pre všetky, ako aj pre jednotlivé kauzy; biskup ich však môže z oprávneného dôvodu odvolať.
Kán. 1437 – § 1. Na každom procese sa má zúčastniť notár, takže spisy, ktoré on nepodpísal, sa majú pokladať za neplatné.
§ 2. Spisy, ktoré vyhotovujú notári, majú verejnú hodnovernosť.
Kán. 1438 – Pri zachovaní predpisu kán. 1444 § 1, bod 1:
1. z tribunálu sufragánneho biskupa sa odvolanie podáva na tribunál metropolitu pri neporušení predpisu kán. 1439;
2. v kauzách, ktoré sa prerokúvajú v prvej inštancii pred metropolitom, sa odvolanie podáva na tribunál, ktorý on so schválením Apoštolského stolca určil nastálo;
3. pre kauzy prerokúvané pred provinciálnym predstaveným, tribunál druhej inštancie je tribunál najvyššieho moderátora; pre kauzy prerokúvané pred miestnym opátom je tribunál opáta predstaveného mníšskej kongregácie.
Kán. 1439 – § 1. Ak je podľa normy kán. 1423 pre viaceré diecézy ustanovený jediný tribunál prvej inštancie, konferencia biskupov musí so schválením Apoštolského stolca ustanoviť tribunál druhej inštancie, ak všetky diecézy nie sú sufragánne tej istej arcidiecézy.
§ 2. Konferencia biskupov môže so schválením Apoštolského stolca ustanoviť jeden alebo viac tribunálov druhej inštancie aj okrem prípadov, o ktorých sa hovorí v § 1.
§ 3. Čo sa týka tribunálov druhej inštancie, o ktorých sa hovorí v § 1-2, konferencia biskupov alebo biskup, ktorého ona určila, majú všetky moci, ktoré patria diecéznemu biskupovi vzhľadom na jeho tribunál.