Kniha proroka Micheáša   –   Mich 7

Všeobecná skazenosť

17,1

Beda mi, lebo som ako oberač ovocia,
ako keď sa paberkuje vinica:
niet strapca na zjedenie,
ranej figy, ktorú by mi duša žiadala.

2

Nábožný vymizol z krajiny
a priameho niet medzi ľuďmi,
všetci sliedia po krvi,
druh na druha sieťou poľuje.

33

Na zlo majú znamenité ruky:
knieža – požaduje,
sudca – za odmenu
a mocnár vyslovuje túžbu svojej duše,
ktorá je zhubná.

44-74

Najlepší z nich je ako tŕň,
priamy ako bodliak.
Deň tvojich strážcov,
tvoje navštívenie prichádza,
teraz príde ich zrútenie.

55

Neverte blížnemu,
nedôverujte priateľovi,
pred tou, ktorá odpočíva v tvojom lone,
stráž závoru svojich úst.

66

Lebo syn opovrhne otcom,
dcéra sa postaví proti matke,
nevesta proti svokre,
každému sú nepriateľmi jeho domáci.

7

Ja však budem hľadieť na Pána,
dôverovať budem v Boha svojej spásy;
môj Boh ma vyslyší.

Povýšenie Siona

88

Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja,
ak som padol, vstanem,
ak sedím vo tme,
Pán je mojím svetlom.

9

Znesiem Pánov hnev,
lebo som zhrešil proti nemu,
kým sa ujme môjho sporu
a prisúdi mi právo,
vyvedie ma na svetlo,
uvidím jeho spravodlivosť.

1010

Uvidí to moja nepriateľka
a pokryje ju hanba;
tú, ktorá mi hovorila:
„Kde je Pán, tvoj Boh?“
Moje oči budú na ňu hľadieť,
vtedy ju pošliapem ako blato ulice.

Pohania prídu k Sionu

1111-13

Prichádza deň, keď budú stavať tvoje múry;
v ten deň sa rozšíri hranica.

12

V ten deň prídu k tebe
od Asýrska, od miest Egypta,
od Týru až po Rieku
a od mora k moru, od vrchu k vrchu.

13

Zem však bude spustošená
pre jej obyvateľov,
pre ovocie ich skutkov.

Prosba Siona k Pánovi

1414

Pas svoj ľud svojou berlou,
svoje dedičné stádo,
ktoré býva osamelé v hore
uprostred Karmelu;
nech spasú Bášan a Galaád
ako za dávnych dní!

15

Ako v dňoch, keď si vychádzal
z egyptskej krajiny,
ukážem mu zázraky.

16

Národy uvidia a zahanbia sa
napriek všetkej svojej sile,
položia si ruku na ústa,
uši im ohluchnú.

1717

Budú lízať prach ako hady,
ako zemeplazy;
so strachom prídu zo svojich skrýš
k Pánovi, nášmu Bohu;
budú sa triasť a obávať sa teba.

Duchovná obnova

18

Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš hriechy,
prejdeš ponad vinu zvyškov svojho dedičstva?
Jeho hnev netrvá večne,
lebo má záľubu v zľutovaní.

19

Zase sa zmiluje nad nami,
zmyje naše hriechy
a do morských hlbín zahodí
všetky naše viny.

20

Preukáž vernosť Jakubovi,
milosrdenstvo Abrahámovi;
ako si sa zaprisahal našim otcom
od pradávnych dní.