10. Tieto základné zásady, ktoré nesmrteľný pápež tak jasne a s takou autoritou vyložil a podľa ktorých sa má obnoviť hospodársko-sociálny poriadok ľudského spolunažívania, sú vám, ctihodní bratia, dobre známe.

Týkajú sa predovšetkým práce, ktorá nesmie byť pokladaná za určitý druh tovaru, ale za prejav ľudskej osoby. Pre veľkú väčšinu ľudí práca je jediným zdrojom na zaobstaranie živobytia. Preto jej výmer nemožno ponechať mechanickej hre trhových zákonov, ale treba ju určovať na základe spravodlivosti a rovnoprávnosti; inak by totiž boli vážne porušené, a to aj v prípade, že by pracovná dohoda bola z obidvoch strán slobodne uzatvorená.

11. Súkromné vlastníctvo, aj výrobných prostriedkov, je prirodzeným právom a štát ho nemôže zrušiť. Toto vlastníctvo má v sebe zahrnutú určitú sociálnu funkciu, je to však právo, ktoré sa užíva v prospech seba a pre dobro druhých.

12. Štát, ktorého zmyslom existencie je uskutočňovať spoločné dobro v časnom poriadku, nemôže sa strániť sveta ekonomiky; musí tu byť prítomný, aby vhodne napomohol výrobu dostatočného množstva hmotných dobier, „ktorých užívanie je nevyhnutné na čnostné konanie“,7 a tiež aby chránil práva všetkých občanov, predovšetkým tých najslabších, ako sú robotníci, ženy, deti. Rovnako je jeho neodvratnou úlohou aktívne sa pričiňovať o zlepšovanie životných podmienok robotníkov.

13. Okrem toho je povinnosťou štátu zabezpečiť, aby sa pracovné vzťahy spravovali podľa spravodlivosti a rovnoprávnosti a aby sa v pracovnom prostredí nenaštrbovala dôstojnosť ľudskej osoby ani na tele, ani na duši. V tejto súvislosti sú v encyklike Leva XIII. naznačené smernice, podľa ktorých sa utkalo sociálne zákonodarstvo politických spoločenstiev súčasnej doby. O týchto smerniciach sa vyjadril Pius XI. v encyklike Quadragesimo anno,8 že účinne prispeli ku vzniku a vývinu nového a ušľachtilého právneho odboru, totiž pracovného práva.

14. Ako sa ďalej hovorí v encyklike, pracujúcim treba uznať za prirodzené právo zakladať združenia samotných robotníkov alebo zmiešané z robotníkov a zamestnávateľov; takisto aj právo dať týmto združeniam organizačnú štruktúru, ktorú pokladajú za najvhodnejšiu na dosiahnutie svojich oprávnených ekonomicko-profesijných záujmov, a právo konať v rámci týchto združení slobodne a z vlastnej iniciatívy na dosiahnutie spomenutých záujmov.

15. Robotníci a podnikatelia musia usporiadať svoje vzťahy podľa zásady ľudskej solidarity a kresťanského bratstva, keďže tak konkurencia v liberalistickom zmysle, ako i triedny boj v marxistickom zmysle sa priečia prirodzenosti a sú proti kresťanskému svetonázoru.

16. Toto sú, ctihodní bratia, základné zásady, na ktorých spočíva zdravý hospodársko-sociálny poriadok.

Niet sa teda čo čudovať, ak tí najschopnejší katolíci, citliví voči povzbudeniam encykliky, založili mnoho iniciatív, aby uviedli do života tieto zásady. A v tom istom smere konali, pod vplyvom objektívnych požiadaviek samotnej prirodzenosti, aj ľudia dobrej vôle vo všetkých krajinách sveta.

Práve preto túto encykliku celkom správne pokladali a pokladajú za magnu chartu9 hospodársko-sociálnej obrody modernej doby.

Encyklika Quadragesimo anno

17. Pius XI., náš predchodca blahej pamäti, pripomenul po štyridsiatich rokoch encykliku Rerum novarum novým slávnostným dokumentom: encyklikou Quadragesimo anno.10

V tomto dokumente najvyšší veľkňaz prízvukuje právo a povinnosť Cirkvi prispieť svojím nenahraditeľným podielom k náročnému rozriešeniu naliehavých a preťažkých sociálnych problémov, ktoré trápia ľudskú rodinu; taktiež potvrdzuje základné princípy a historické smernice encykliky Leva XIII. Okrem toho využíva túto príležitosť na vysvetlenie niektorých aspektov učenia, ohľadom ktorých sa objavili pochybnosti aj medzi samotnými katolíkmi, a na objasnenie kresťanskej sociálnej náuky v súvislosti so zmenenými časovými podmienkami.

18. Spomenuté pochybnosti sa týkali najmä súkromného vlastníctva, mzdovej sústavy a postoja katolíkov voči určitej forme umierneného socializmu.

Pokiaľ ide o súkromné vlastníctvo, náš predchodca potvrdzuje jeho charakter prirodzeného práva a podčiarkuje jeho sociálny aspekt a s tým súvisiacu funkciu.

19. V súvislosti so mzdovou sústavou odmieta názor, ktorý ju pokladá za nespravodlivú vo svojej podstate; avšak odsudzuje jej neľudské a nespravodlivé podoby, podľa ktorých sa nezriedka uplatňovala; potvrdzuje a rozvíja kritériá, ktorými sa má riadiť, a podmienky, ktoré treba zachovať, aby v tejto oblasti neutrpela ujmu spravodlivosť ani rovnoprávnosť.