210. Kresťanská výchova musí byť integrálna, čiže musí sa vzťahovať na všetky druhy povinností. A tak sa musí usilovať aj o to, aby vo veriacich vzbudila a utvrdzovala povedomie povinnosti kresťansky vykonávať aj činnosti ekonomickej a sociálnej povahy.
211. Prechod z teórie do praxe je vo svojej podstate náročný, a to ešte viac, ak ide o konkretizovanie práve kresťanskej sociálnej náuky, vzhľadom na hlboko v ľuďoch zakorenený egoizmus, vzhľadom na materializmus, ktorým je preniknutá moderná spoločnosť, a vzhľadom na ťažkosti pri jasnom a presnom stanovovaní objektívnych požiadaviek spravodlivosti v konkrétnych prípadoch.
Preto výchova musí nielen vzbudzovať a rozvíjať povedomie povinnosti konať po kresťansky na ekonomickom a sociálnom poli, ale je nevyhnutné, aby si kládla za cieľ vštepovať aj metódu, ktorá uschopňuje vykonávať túto povinnosť.
212. Výchova ku kresťanskému konaniu aj na ekonomickom a sociálnom poli len ťažko môže byť účinná, ak samotní vychovávaní sa aktívne nezúčastňujú na výchove seba samých a ak výchova sa neuskutočňuje aj prostredníctvom činnosti.
213. Právom sa hovorí, že schopnosť správne užívať slobodu sa nadobudne jedine správnym uplatňovaním slobody. Analogicky výchova ku kresťanskému konaniu na ekonomickom a sociálnom poli sa uskutočňuje jedine prostredníctvom konkrétneho kresťanského konania na tomto poli.
214. Preto pri sociálnej výchove pripadá vážna úloha združeniam a organizáciám laického apoštolátu, zvlášť tým, ktoré majú za cieľ kresťansky oživiť tú-ktorú oblasť časného poriadku. Mnohí členovia týchto združení môžu totiž bohato využiť svoje každodenné skúsenosti, aby zdokonalili svoju vlastnú výchovu a prispeli k sociálnej výchove mládeže.
215. V tejto súvislosti je užitočné pripomenúť všetkým, bez rozdielu postavenia, kresťanský zmysel života, ktorý zahrnuje ducha striedmosti a obety.
Žiaľ, dnes kde-tu prevažujú hedonistické názory a sklony, ktoré by chceli obmedziť život na zhon po potešení a na plné uspokojenie vášní s vážnou ujmou na duchu, ba i na tele.
216. Na prirodzenom poli blahodarná múdrosť radí umiernenosť a zdržanlivosť nižších sklonov; na nadprirodzenom poli evanjelium, Cirkev a celá asketická tradícia požadujú zmysel pre umŕtvovanie a kajúcnosť, ktorá zabezpečuje nadvládu ducha nad telom a ponúka účinný prostriedok na odpykanie trestov za hriechy, voči ktorým nikto nie je imúnny okrem Ježiša Krista a jeho nepoškvrnenej matky.
217. Pri uvádzaní sociálnych princípov a smerníc do konkrétnej reality sa zvyčajne postupuje tromi krokmi: zistenie situácií; zhodnotenie situácií vo svetle týchto princípov a smerníc; vyhľadávanie a určovanie toho, čo je možné a nutné urobiť na uplatnenie týchto princípov a smerníc v situáciách tým spôsobom a do takej miery, ako to dané situácie umožňujú a vyžadujú. Sú to tri kroky, ktoré sa zvyčajne vyjadrujú tromi slovami: vidieť, zhodnotiť, konať.
218. Je mimoriadne vhodné viesť mládež k tomu, aby uvažovala o týchto troch krokoch a, pokiaľ je to možné, ich aj praktizovala. Takto nadobudnuté a prijaté poznatky pre nich neostanú na úrovni abstraktných pojmov, ale ich prakticky uschopnia uvádzať sociálne princípy a smernice do konkrétnej reality.
219. Pri týchto aplikáciách môžu vzniknúť nezhody aj medzi správne a úprimne uvažujúcimi katolíkmi. Keď sa tak stane, nech to nikdy nevedie k strate vzájomného uznania, vzájomnej úcty a dobrej vôle hľadať styčné body, ktoré by mohli viesť ku včasnému a účinnému konaniu. Netreba sa vyčerpávať v nekonečných diskusiách a nech sa pod zámienkou hľadania toho, čo je lepšie a najlepšie, nezanedbáva konanie toho, čo je dobré a možné, a preto i povinné.