30. Pokiaľ ide o užívanie hmotných dobier, náš predchodca tvrdí, že právo každého človeka na užívanie týchto dobier na vlastnú obživu je v prednostnom vzťahu voči každému inému právu hospodárskej povahy, a teda aj voči právu na vlastníctvo. Isteže, dodáva náš predchodca, aj právo na vlastníctvo dobier je prirodzeným právom, avšak podľa objektívneho Bohom stanoveného poriadku právo na vlastníctvo musí byť upravené tak, aby neprekážalo naplneniu „neodvolateľnej požiadavky, aby dobrá, ktoré Boh stvoril pre všetkých ľudí, boli rovnoprávne prístupné všetkým podľa zásad spravodlivosti a lásky“.19
31. V súvislosti s prácou Pius XII. preberá myšlienku, ktorá sa objavila v encyklike Leva XIII., a potvrdzuje, že práca je zároveň povinnosťou i právom jednotlivých ľudí. V dôsledku toho prináleží v prvom rade im, aby si upravovali svoje vzájomné pracovné vzťahy. Jedine v tom prípade, keď zainteresovaní neplnia alebo nemôžu plniť túto svoju úlohu, „spadá do úlohy štátu zasiahnuť na poli prideľovania a rozdeľovania práce podľa toho a v takej miere, akú si vyžaduje správne chápané všeobecné dobro“.20
32. Pokiaľ ide o rodinu, tento pápež hlása, že súkromné vlastníctvo hmotných dobier treba pokladať aj za „životný priestor rodiny, totiž za primeraný prostriedok, zabezpečujúci pre otca rodiny zdravú slobodu, potrebnú na to, aby mohol plniť povinnosti, ktoré mu určil Stvoriteľ v oblasti telesného, duchovného a náboženského blaha rodiny“.21
33. Toto predpokladá pre rodinu aj právo na emigráciu. V tejto veci náš predchodca zdôrazňuje, že ak štáty, rovnako tie, ktoré umožňujú emigrovať, ako i tie, ktoré prijímajú nových členov, sa pousilujú odstrániť všetko, čo „by mohlo prekážať vzniku a vzrastu opravdivej dôvery“22
medzi nimi, prinesie to obojstranný osoh. Takto spolu prispejú k rozvoju ľudského blaha a pokroku kultúry.
34. Situácia, zmenená už za čias spomienky, ktorú vykonal Pius XII., podstúpila počas týchto dvadsiatich rokov ďalšie prenikavé zmeny tak vo vnútri jednotlivých politických spoločenstiev, ako aj v ich vzájomných vzťahoch.
35. Na poli vedy, techniky a ekonómie: objavenie jadrovej energie, jej prvé uplatnenie na vojnové ciele a následne vzrastajúce využitie na civilné účely; neobmedzené možnosti, ktoré priniesla chémia v oblasti syntetických výrobkov; rozšírenie automatizácie v priemysle i vo verejných službách; modernizácia poľnohospodárstva; komunikácia takmer odstraňujúca vzdialenosti, zvlášť pôsobením rozhlasu a televízie; zvýšenie rýchlosti v doprave; začiatok dobývania medziplanetárnych priestorov.
36. Na sociálnom poli: rozvoj systémov sociálneho poistenia a v niektorých hospodársky rozvinutých politických spoločenstvách zavedenie systémov sociálnej starostlivosti; v odborových hnutiach sa formuje a prehlbuje povedomie zodpovednosti voči hlavným ekonomicko-sociálnym problémom; postupné zvyšovanie základného vzdelania; stále sa rozširujúci blahobyt; vzrastajúci sociálny dynamizmus a následné stieranie triednych rozdielov; záujem ľudí s priemerným vzdelaním o aktuálne svetové udalosti. Okrem toho zvýšená účinnosť ekonomických systémov vo vzrastajúcom počte politických spoločenstiev robí zjavnejšími nepomery medzi sektorom poľnohospodárstva na jednej strane a sektorom priemyslu a služieb na druhej strane; medzi oblasťami ekonomicky rozvinutejšími a ekonomicky menej rozvinutými v rámci jednotlivých politických spoločenstiev; a na svetovej úrovni ešte prenikavejší ekonomicko-sociálny nepomer medzi hospodársky pokročilejšími krajinami a krajinami hospodársky rozvojovými.
37. Na politickom poli: v mnohých politických spoločenstvách sa zvyšuje počet občanov rôznych spoločenských vrstiev, ktorí majú účasť na verejnom živote; rozširuje sa a prehlbuje činnosť verejnej moci v ekonomickej a sociálnej oblasti. K tomu ešte treba pridať, na medzinárodnej úrovni, zánik koloniálnych režimov a nadobúdanie politickej nezávislosti zo strany ázijských a afrických národov; rozmnožujú sa a utužujú vzťahy medzi národmi a prehlbuje sa ich vzájomná závislosť; vzniká a rozvíja sa stále bohatšia sieť organizácií svetových rozmerov, ktoré sa riadia nadnárodnými kritériami. Sú to organizácie s ekonomickými, sociálnymi, kultúrnymi i politickými cieľmi.
38. Preto cítime povinnosť udržiavať oheň tejto fakle, ktorú zažali naši veľkí predchodcovia, a vyzvať všetkých, aby z nej preberali podnet i zameranie na riešenie sociálnej otázky vo forme primeranejšej našim časom.
Z tohto dôvodu, keď si slávnostne pripomíname encykliku Leva XIII., s radosťou využívame túto príležitosť, aby sme vyzdvihli a vysvetlili myšlienky učenia, ktoré už predniesli naši predchodcovia, a zároveň aby sme vyložili náuku Cirkvi ohľadom nových a dôležitejších problémov súčasnosti.
39. Predovšetkým si treba ujasniť, že hospodársky svet je výtvorom osobnej iniciatívy jednotlivých občanov, konajúcich samostatne alebo rôznym spôsobom združených na dosiahnutie spoločných záujmov.