20. Hlásenie sa odvoláva na viackrát opakovanú konfrontáciu Talianska s inými krajinami, kde je Cirkev naozaj prenasledovaná a proti ktorým nebolo možné počuť také slová ako tie, čo boli vyslovené proti Taliansku, kde sa podľa hlásenia obnovila náboženská sloboda. Už sme raz povedali, že uchovávame a stále budeme uchovávať v pamäti uznanie za všetko, čo sa v Taliansku spravilo v prospech náboženstva. Ale tiež pamätáme na súčasné nie menšie, ba azda väčšie výhody, ktoré z toho plynuli pre stranu a režim. Už sme raz povedali, že nie je nevyhnutné, aby všetci počuli a vedeli, čo všetko my a Svätá stolica cez svojich zástupcov, našich bratov v biskupskej službe, hovoríme a ako prejavujeme nesúhlas všade tam, kde si to záujmy náboženstva vyžadujú. Zvlášť tam, kde je Cirkev naozaj prenasledovaná, musíme posúdiť správnu mieru nášho zásahu.

21. S nevýslovnou bolesťou sme sledovali pravé a reálne prenasledovanie, ktoré sa strhlo v našom Taliansku a v samotnom Ríme. Prenasledovanie proti tomu, čo je pre Cirkev a pre jej hlavu najdrahšie: sloboda a práva. Sloboda a práva, ktoré prináležia dušiam a zvlášť dušiam mladých, ktoré nám božský Stvoriteľ a Vykupiteľ zveril do starostlivosti.

22. Ako je všeobecne známe, my sme opakovane a slávnostne vyhlásili a protestovali, že Katolícka akcia tak zo svojej podstaty (účasť a spolupráca laikov na hierarchickom apoštoláte), ako aj podľa našich presných a kategorických nariadení je mimo strany a nad každou jej politikou. Zároveň sme vyhlásili, že naše nariadenia sa v Taliansku verne dodržiavali. Hlásenie vyslovuje mienku, že vyjadrenie o nepolitickom charaktere Katolíckej akcie je totálne klamstvo. Nechceme poukazovať na všetko, čo je v tejto mienke pochybné, pretože aj motivácie vzťahujúce sa na takéto tvrdenie jasne potvrdzujú klamstvo. Keby nešlo o taký žalostný prípad, povedali by sme, že sú smiešne.

Hlásenie tvrdí, že Katolícka akcia mala všetky vonkajšie formy politickej strany, ako sú odznaky, preukazy a podobne. Akoby všetky tieto vonkajšie formy dnes neboli bežné vo všetkých krajinách sveta pre rozličné asociácie a aktivity, ktoré nemajú a ani nechcú mať nič spoločné s politikou. Ide o združenia športové, profesijné, civilné i vojenské, obchodné a priemyselné, školské pre tých najmenších, náboženské, vyznačujúce sa detskou horlivosťou a zbožnosťou, ako napríklad Križiačikovia sviatosti.

23. Hlásenie pocítilo slabosť a márnosť spomenutého dôvodu; a aby napravilo túto chybu, pridáva ďalšie tri.

Prvá je, že vedúci predstavitelia Katolíckej akcie boli takmer všetci členmi alebo vedúcimi Ľudovej strany, ktorá bola (podľa neho) jedným z najväčších protivníkov fašizmu. Táto námietka bola viackrát predložená talianskej Katolíckej akcii, ale vždy len všeobecne a bez uvedenia akéhokoľvek mena. Zakaždým znova sme vyzývali, aby spresnili svoju námietku a povedali aj mená, ale márne. Iba tesne pred opatreniami vykonanými proti Katolíckej akcii, ako evidentnú prípravu na tieto opatrenia, nepriateľská tlač nemenej evidentným použitím vzťahov s políciou publikovala niekoľko sérií faktov a mien, a to už vopred určenými odhaleniami, ktoré hlásenie uvádza na začiatku a ktoré L'Osservatore Romano náležite poprel a upravil. Neboli teda potvrdené, ako to spomína hlásenie, aby zavádzalo veľkú časť verejnosti.

24. Čo sa týka nás, ctihodní bratia, považovali sme za povinnosť získať nové informácie a osobné poznatky a k nim sme pridali tie, ktoré sme získali ešte skôr. Výsledky boli pozitívne. V prvom rade sme zistili, že kým existovala Ľudová strana a kým sa nová strana presadila, roku 1919 bolo vydané nariadenie, že nikto, kto má zodpovednú funkciu v Ľudovej strane, nemôže zároveň zastávať vedúce miesto v Katolíckej akcii.

Okrem toho sme zistili, ctihodní bratia, že išlo o štyri prípady, keď sa z bývalých miestnych vedúcich laikov Ľudovej strany stali, ako to spomína nepriateľská tlač, neskôr miestni vedúci Katolíckej akcie. Opakujem, že ide o štyri prípady. Toto nepatrné číslo treba dať do konfrontácie s 250 diecéznymi výbormi, 4 000 sekciami katolíckych mužov a vyše 5 000 krúžkami mužskej katolíckej mládeže. Treba ešte dodať, že v spomínaných prípadoch išlo o jednotlivcov, ktorí nikdy nemali príležitosť protestovať. Niektorí z nich teraz sympatizujú s režimom a so stranou, a preto sa tešia priazni.

25. A nechceme pozabudnúť ani na ďalšiu garanciu nepolitickej nábožnosti Katolíckej akcie, vám, ctihodní bratia, dobre známu. Katolícka akcia bola, je a vždy bude závislá od episkopátu. Vy ste určovali asistujúcich kňazov a vymenovávali ste predsedov diecéznych výborov. Preto je zrejmé, že sme nenariadili nič nové, keď sme vám zverili tieto asociácie. Keď bola rozpustená Ľudová strana a prestala existovať, tí, ktorí už patrili do Katolíckej akcie, pokračovali v tejto činnosti. Disciplinovane sa však podriadili základnému zákonu Katolíckej akcie, t. j. zdržovať sa každej politickej aktivity. Všetci, ktorí chceli byť členmi Katolíckej akcie, konali takto.

26. Naopak my, Cirkev, náboženstvo a veriaci kresťania (a nielen my), nemôžeme byť vďační tomu, kto po zavrhnutí socializmu a slobodomurárstva – našich (a nielen našich) vyhlásených nepriateľov – ich tak veľkodušne znova prijal, ako to všetci vidia a odsudzujú. A sú o to silnejší a nebezpečnejší, o koľko viac sa pretvarujú, a zároveň sú chránení ich novou uniformou. O porušovaní zákona sme nemálo hovorili: neustále sme žiadali konkrétne mená a konkrétne skutky a boli sme pripravení ihneď zasiahnuť. Nikdy sme však nedostali odpoveď na túto našu žiadosť.

Hlásenie vyhlasuje, že významná organizačná časť jednotlivých podujatí bola politického charakteru a nemala nič spoločné s „náboženskou výchovou a so šírením viery“. Okrem neskúsených a nejasných spôsobov, akými sa chcelo poukázať na úlohy Katolíckej akcie, všetci, ktorí poznajú dnešný život, vedia, že neexistuje žiadna iniciatíva a aktivita – od duchovnej a vedeckej až po materiálnu a mechanickú –, ktorá by nepotrebovala jednotlivé organizačné činy. A tie sa nestotožňujú so zámermi rozličných iniciatív a aktivít, ale sú prostriedkami na lepšie dosiahnutie cieľa, ktorý sa predkladá.

27. Avšak (pokračuje hlásenie) najsilnejším argumentom, ktorý možno použiť na obhajobu za zrušenie katolíckych krúžkov mládeže, je obrana štátu, ktorá je viac než obyčajná povinnosť ktorejkoľvek vlády. My vôbec nepochybujeme o vážnosti tejto povinnosti a tohto práva. Dokonca pridávame, že prvým právom je vykonať si svoje povinnosti. Ale všetci adresáti hlásenia by sa pousmiali, keby hlásenie pridalo, že celkovo bolo zasiahnutých približne 10 000 katolíckych krúžkov mládeže. Ženskej mládeže bolo spoločne 500 000. Kto a kde môže vidieť z týchto čísel vážne nebezpečenstvo a ohrozenie štátu? A treba vziať do úvahy, že z toho iba 220 000 je zapísaných ako „efektívni“, viac ako 100 000 „ašpiranti“ a vyše 150 000 ako „benjamíni“.

28. Zostávajú ešte krúžky mužskej katolíckej mládeže. Tej samej katolíckej mládeže, ktorá je v publikáciách strany, v prejavoch a obežníkoch politických vodcov označená na potupu a výsmech (o akej pedagogickej zodpovednosti tu možno hovoriť?) za húf „králikov“, dobrých len na nosenie sviečok a recitovanie ruženca počas procesií. Azda preto sa v poslednom období zaobcházdalo s nimi s takou málo šľachetnou odvahou a útočilo sa na nich až po vyliatie krvi. Neboli chránení tými, ktorí mali povinnosť sa ich zastávať, ak pre nič iné, aspoň preto, že ako bezbranní boli násilne a často napádaní aj zbraňami.

29. Ak je práve v tomto najsilnejší argument „zničenia“ našich drahých hrdinských asociácií mládeže Katolíckej akcie, tak potom sa nesmieme a nemôžeme utešovať, ctihodní bratia. Argumentácia je veľmi jasná, hoci sama osebe sa javí ako nepredstaviteľná. Žiaľ, musíme znova opakovať, že klamstvo je ich neprávosťou (porov. Ž 26, 12) a „najsilnejší argument“ chceného zničenia musíme hľadať v inej oblasti. Boj, ktorý sa teraz odohráva, nie je politický, ale náboženský a morálny, výslovne náboženský a morálny.