Čujte slovo Pánovo, synovia Izraela,
lebo Pán sa má súdiť s občanmi krajiny;
veď niet vernosti, niet milosrdenstva,
ani poznania Boha niet v krajine!

„Krivá prísaha, lož, vražda, krádež
a cudzoložstvo vnikli
a krv stíha krv.

Preto smúti krajina
a vädne všetko, čo v nej býva,
či poľná zverina, či vtáčky nebeské,
ešte aj morské ryby hynú.

Nech nik nežaluje, nech nik nevyčituje,
tvoj ľud je ako (ten), kto protirečí kňazovi.

Lebo klesneš dnes
a s tebou klesne i prorok v noci,
i tvoju matku znivočím.

Môj ľud hynie, lebo nemá poznania.
Pretože si odmietol poznanie,
odmietnem ťa, nebudeš mi slúžiť ako kňaz.
Zákon svojho Boha si zabudol,
aj ja zabudnem na tvojich synov.

O čo je ich viac, o to väčšmi hrešia proti mne,
ich slávu zmením na hanbu.

Hriechom môjho ľudu kŕmia sa
a po jeho vine túžbou mrú.

Ako ľudu, tak bude aj kňazovi,
jeho cesty na ňom potrescem,
a jeho skutky mu odplatím.

Jesť budú, no nenasýtia sa,
smilniť budú, no nerozmnožia sa,
lebo nechceli dbať o Pána.

Smilstvo, víno a mušt rozum odberá.

Môj ľud sa svojho dreva spytuje
a učí ho jeho palica,
lebo ich zaviedol smilný duch
a smilne sa odvrátili od Boha.

Na hrebeňoch vrchov prinášajú obety
a na pahorkoch prinášajú kadidlo,
pod dubom, topoľom a terebintou,
lebo chládok ich dobrý je.
Preto smilnia ich dcéry
a cudzoložia ich nevesty.

Nie ich dcéry budem trestať pre smilstvo
a pre cudzoložstvo ich nevesty,
veď sami sa uchyľujú k smilniciam,
obetujú s neviestkami svätýň,
a tak padá nechápavý ľud.

Ak smilníš ty, Izrael,
nechže Júda nehreší!
Do Galgaly nechoďte,
k Betavenu nevystupujte
a neprisahajte sa: »Ako žije Pán!«

Ako krava, ktorá strečkuje,
tak strečkuje Izrael.
Teraz ho Pán má pásť
ako baránka na rozsiahlej pastve?

Spoločníkom modiel je Efraim, nechaj ho!

Hostina je oddelená,
ustavične smilnia,
jeho ochrancovia radi prinášajú hanbu.

Víchor ich do svojich krídel zahalí
a ponesú hanbu pre svoje obety.