Opatrenia

60. Napokon vyspelé krajiny to tiež pochopili a usilujú sa vhodnými opatreniami zaistiť svoju vlastnú vnútornú hospodársku rovnováhu, ktorú konkurencia ponechaná sama na seba ľahko narušuje. Tak nezriedka udržujú svoje poľnohospodárstvo za cenu obiet uložených prosperujúcejším hospodárskym odvetviam. Takisto, aby napomáhali obchodné styky medzi sebou, zvlášť v rámci spoločného trhu, ich finančná, daňová a sociálna politika sa usiluje zabezpečiť nerovnako prosperujúcim konkurenčným priemyselným odvetviam rovnaké možnosti.

Medzinárodné dohody

61. Nebolo by prípustné používať tu dvojaké váhy a miery. Čo platí v národnom hospodárstve, čo sa pripúšťa medzi pokročilými krajinami, rovnako platí aj v obchodných stykoch medzi bohatými a chudobnými krajinami. Bez toho, že by sa zrušil konkurenčný obchod, treba ho držať v medziach spravodlivosti a mravnosti, a teda aj ľudskosti. Pri obchodovaní medzi hospodársky vyspelými a zaostalými krajinami podmienky sú priveľmi rôznorodé a skutočná sloboda príliš nerovnaká. Sociálna spravodlivosť vyžaduje, aby medzinárodný obchod – ak chce byť ľudský a mravný – nastolil aspoň určitú rovnosť možností. Táto rovnosť nemôže nebyť vyhliadkovým cieľom. Ale aby sa tento cieľ dosiahol, treba už teraz utvoriť skutočnú rovnosť v rokovaniach a vyjednávaniach. I tu by boli užitočné medzinárodné dohody s dostatočne širokým okruhom pôsobnosti, ktorými by sa určili všeobecné zásady, ako upraviť určité ceny, ako chrániť určitú produkciu, ako napomáhať niektoré rodiace sa priemyselné odvetvia. Kto by nevidel, že toto spoločné úsilie o väčšiu spravodlivosť v obchodných stykoch medzi národmi by prinieslo rozvojovým krajinám pozitívnu pomoc, ktorá by mala nielen bezprostredné, ale aj trváce výsledky.

Prekážky, ktoré treba prekonať: nacionalizmus …

62. Aj iné prekážky sa stavajú do cesty utváraniu spravodlivejšieho sveta, viac zoskupeného v univerzálnej solidárnosti. Myslíme na nacionalizmus a rasizmus. Je len prirodzené, že spoločenstvá, ktoré si iba nedávno nadobudli politickú nezávislosť, sú žiarlivé na svoju ešte krehkú národnú jednotu a usilujú sa ju chrániť. Takisto je v poriadku, že národy so starobylou kultúrou sú hrdé na dedičstvo, ktoré im dáva do vena ich história. Ale tieto oprávnené city sa musia povzniesť k univerzálnej láske, ktorá zahrnuje všetkých členov ľudskej rodiny. Nacionalizmus izoluje národy proti ich skutočným záujmom. A bol by zvlášť škodlivý tam, kde si slabosť národného hospodárstva vyžaduje pravý opak, totiž dať dovedna svoje úsilia, svoje vedomosti a finančné prostriedky, a tak uskutočňovať program rozvoja a zvyšovať obchodnú a kultúrnu výmenu.

… rasizmus

63. Rasizmus nie je výlučným údelom mladých národov, kde sa niekedy kryje pod rúškom rivality klanov a politických strán na veľkú škodu spravodlivosti, vystavujúc nebezpečenstvu občiansky pokoj. Za kolonializmu často zúril medzi kolonizátormi a domorodcami, bol prekážkou plodného vzájomného porozumenia a spôsobil mnoho rozhorčenia pre skutočné krivdy. Ešte i teraz prekáža v spolupráci národom v nedostatku a je kvasom rozkladu a nenávisti i vnútri štátov, ak sa jednotlivci a rodiny vidia napriek neodcudziteľným ľudským právam nespravodlivo podrobení odlišnému zaobchádzaniu len pre svoju rasu alebo farbu.

Na ceste k solidárnemu svetu

64. Táto situácia, ktorá neveští nič dobrého do budúcnosti, nás hlboko zarmucuje. No predsa nestrácame nádej. Prenikavejšie pociťovaná potreba spolupráce, živšie vedomie spolupatričnosti napokon zvíťazia nad nedorozumeniami a sebectvom. Dúfame, že menej vyvinuté krajiny budú vedieť využiť svoje susedstvo, aby medzi sebou organizovali na rozsiahlejších územiach oblasti plánovaného rozvoja tým, že si vypracujú spoločný program, skoordinujú investície, rozdelia možnosti produkcie a zorganizujú obchod. Takisto dúfame, že multilaterálne a medzinárodné organizácie nájdu po potrebnej reorganizácii východiská, ktoré umožnia nateraz ešte nedostatočne vyvinutým národom vyjsť zo závozu, do ktorého sa – ako sa zdá – dostali, takže ony samy, verné svojim vlastným schopnostiam, objavia prostriedky svojho spoločenského a ľudského pokroku.

Všetky národy sú strojcami svojho vlastného osudu

65. Lebo toto je potrebné docieliť. Čoraz väčšmi účinnejšia svetová solidárnosť má umožniť všetkým národom, aby sa ony samy stali strojcami svojho osudu. Medzinárodné vzťahy minulosti sú pričasto poznačené násilím. Nech nadíde konečne deň, keď sa medzinárodné styky budú vyznačovať vzájomnou úctou a priateľstvom, závislosťou od seba v spolupráci a spoločným napredovaním na zodpovednosť každého národa. Mladšie a slabšie národy sa dožadujú činnej účasti na budovaní lepšieho sveta, ktorý by mal vo väčšej úcte práva a povolanie každého. Táto požiadavka je oprávnená a každý si ju má všimnúť a dať na ňu odpoveď.

3. Univerzálna láska

66. Svet je chorý. Jeho neduh neväzí natoľko v neproduktívnosti zdrojov alebo v ich uchvátení zo strany niekoľkých, ako skôr v nedostatku bratstva medzi ľuďmi a medzi národmi.

Povinnosti súvisiace s pohostinnosťou

67. Nebudeme nikdy vedieť dosť nástojiť na potrebe pohostinnosti – povinnosti ľudskej spolupatričnosti a kresťanskej lásky –, ktorá zaväzuje tak rodiny, ako aj kultúrne organizácie hostiteľských krajín. Zvlášť pre mladých treba rozšíriť okruh pohostinných rodín a domovov. V prvom rade preto, aby neboli vystavení nebezpečenstvu osamotenosti, pocitu opustenosti a stiesnenosti, čo vyčerpáva ich duševné sily. Potom preto, aby sa chránili pred nezdravou situáciou, do ktorej sa dostávajú a v ktorej sú nútení porovnávať krajnú núdzu svojej vlasti s prepychom a márnotratnosťou, ktoré ich často obklopujú. Ďalej preto, aby našli ochranu pred rozvratnými náukami a pred agresívnymi pokušeniami, ktoré na nich doliehajú pri spomienke na toľkú „nezaslúženú biedu“.58 No predovšetkým preto, aby sa im poskytol spolu s teplom bratského prijatia príklad zdravého života, zážitok pravej a účinnej kresťanskej lásky, povzbudenie do úcty k duchovným hodnotám.

Dráma mladých študentov

68. Je bolestivé myslieť na to, že mnohí mladí ľudia, čo prichádzajú do pokročilejších krajín, aby si tam získali vedomosti, skúsenosti a kultúru, vďaka ktorým by boli schopní lepšie slúžiť svojej vlasti, nadobúdajú si tam bezpochyby prvotriednu pripravenosť, ale pritom príliš často strácajú úctu k duchovným hodnotám, s ktorými sa nezriedka stretali ako s drahocenným dedičstvom v kultúrnom prostredí, v ktorom vyrastali.

Emigrovaní robotníci

69. Rovnakým spôsobom treba prijať emigrovaných robotníkov, ktorí žijú neraz v neľudských podmienkach, šetriac na svojom zárobku, aby mohli trochu uľaviť svojim rodinám, čo zostali v biede v rodnom kraji.