Základné myšlienky Rerum novarum

10. Vy, ctihodní bratia a milovaní synovia, poznáte ju, ba je vám dôverne blízka obdivuhodná náuka, vďaka ktorej encyklika Rerum novarum ostane slávnou v pamäti vekov. V nej tento výnimočný pastier so žiaľom poukazuje na to, že také veľké množstvo ľudí „sa nespravodlivo nachádza vo veľmi biednych podmienkach“, a s nezlomnou odvahou sa sám ujíma problematiky robotníkov, ktorých okolnosti ponechali „osamotených a bezbranných napospas chamtivosti zamestnávateľov a bezuzdnej konkurencii“.3 Nežiadal si pritom pomoc ani od liberalizmu, ani od socializmu, z ktorých jeden sa ukázal úplne neschopným priniesť oprávnené riešenie sociálnej otázky a druhý ponúkal liek, ktorý bol oveľa horší, ako bolo existujúce zlo, a bol by uvrhol spoločnosť do ešte väčších nebezpečenstiev.

Lev XIII. vyhlásil práva a povinnosti zamestnávateľov i pracujúcich

11. Pápež teda v plnosti svojho práva a ako dobrý ochranca náboženstva a rozdeľovateľ všetkého, čo je s ním úzko spojené, pretože šlo o problematiku, „v ktorej nie je možné nájsť trvale platné riešenie bez pomoci náboženstva a Cirkvi“,4 vychádzal jedine z nemeniteľných princípov, ktoré ponúka poklad pravého rozumu a Božieho zjavenia. S plnou istotou a „ako ten, čo má moc“5 ukázal a vyhlásil práva a povinnosti, ktorými sa majú cítiť viazaní bohatí i proletári, kapitalisti i zamestnanci,6 ako aj zodpovedajúcu účasť Cirkvi, verejnej moci aj tých, ktorí sú do tejto problematiky zainteresovaní.

Novú encykliku priaznivo prijali aj nekresťania

12. A tento hlas nezaznel nadarmo; naopak, vypočuli ho s údivom a prijali s tým najväčším nadšením nielen poslušní synovia a dcéry Cirkvi, ale aj veľké množstvo ľudí vzdialených od pravdy a od jednoty viery a takmer všetci tí, ktorí sa odvtedy zaoberajú sociálnou a hospodárskou otázkou či už ako súkromní učenci, alebo ako verejní zákonodarcovia.

Radostné prijatie u kresťanských robotníkov

13. Avšak nadovšetko túto encykliku s jasotom prijali kresťanskí robotníci, ktorí pocítili záštitu a ochranu od najvyššej pozemskej autority, a tiež všetky tie veľkodušné osoby, ktoré už dlhšie horlili za uľahčenie podmienok robotníkov a dosiaľ sa stretli takmer len s nezáujmom jedných a dokonca s nenávistným podozrievaním, ak nie priam otvoreným nepriateľstvom mnohých iných. Právom teda títo všetci mali odvtedy túto encykliku stále v takej úcte, že sa zaužívalo pripomínať si ju každoročne v rôznych krajinách rôznymi prejavmi vďačnosti.

Nová a hlboká sociálna náuka vyvolala aj znepokojenie a pohoršenie

14. Predsa však učenie Leva XIII., také vznešené, také hlboké a vo svete neslýchané, nemohlo nevyvolať aj u niektorých katolíkov určitý pocit úžasu, ba znepokojenia, u niekoho dokonca aj pohoršenie. Toto učenie sa totiž odvážne postavilo proti idolom liberalizmu a zvrhlo ich, nebralo žiaden ohľad na zakorenené predsudky a predbehlo dobu nad všetko očakávanie. Preto prehnane tvrdošijní zástancovia starých spôsobov zavrhli túto novú sociálnu filozofiu, bojazlivci sa neodvažovali vystúpiť do takých výšok, ba našli sa aj takí, ktorí hoci obdivovali toto svetlo, považovali ho za vysnívaný ideál dokonalosti, skôr želateľný než uskutočniteľný.

Zámer tejto encykliky

15. Z týchto dôvodov, ctihodní bratia a milovaní synovia, zatiaľ čo s toľkým nadšením sa na celom svete, no zvlášť medzi katolíckymi robotníkmi, ktorí zo všetkých strán prichádzajú do tohto Svätého mesta, oslavuje pamiatka štyridsiateho výročia encykliky Rerum novarum, pokladáme za vhodné poslúžiť si týmto výročím, aby sme pripomenuli veľké dobrodenia, ktoré sa z tejto encykliky hojne preliali na Cirkev, ba na celú ľudskú spoločnosť. Aby sme znovu nastolili náuku tohto veľkého učiteľa o sociálnej a hospodárskej otázke proti určitým pochybnostiam, ktoré sa prejavili v ostatnom čase, a tiež aby sme ju rozšírili v tom-ktorom bode; a napokon aby sme po pozornom skúmaní modernej ekonómie a socializmu objavili koreň súčasných spoločenských problémov a zároveň poukázali na jedinú cestu blahodarnej obnovy, totiž na kresťanskú reformu mravov.

Týmito troma bodmi sa hodláme zaoberať a rozvinúť ich v celej tejto encyklike.

I.Plody encykliky Rerum novarum

Spomienka na usmernenia Leva XIII.

16. Predovšetkým aby sme začali, kde sme práve mali úmysel začať, a to podľa upozornenia svätého Ambróza, ktorý hovoril, že „niet väčšej povinnosti, ako je povinnosť ďakovať“,7 nemôžeme sa premôcť, aby sme nevyjadrili najvrelejšiu vďaku Bohu za znamenité dobrodenia, ktoré vyplynuli z encykliky Leva XIII. pre Cirkev a ľudskú spoločnosť. Ak by sme chceli čo len letmo naznačiť tieto dobrodenia, museli by sme si v pamäti vybaviť celé dejiny posledného štyridsaťročia z hľadiska sociálnej otázky. Avšak môžeme ich všetky zhrnúť do troch podtitulov podľa troch druhov pomoci, ktoré si náš predchodca želal na zavŕšenie svojho veľkého diela obnovy.

a) Dielo Cirkvi v prospech „sociálnej otázky“

17. Na prvom mieste sám Lev XIII. skvelo vysvetlil, čo treba očakávať od Cirkvi: „Cirkev je totiž tá, ktorá z evanjelia vyvodzuje učenie schopné urovnávať alebo určite aspoň zmierňovať konflikty. Svojimi poučeniami dokáže nielen osvecovať mysle, ale i formovať život a správanie každého. Veľkým množstvom blahodarných inštitúcií zlepšuje podmienky proletárov.“8

Dielo Cirkvi v doktrinálnej oblasti

18. Cirkev veru nenechala ležať ladom tieto vzácne pramene, ale bohato z nich načierala pre všeobecné dobro vytúženého pokoja. Sám Lev XIII. i jeho nástupcovia nikdy neprestali hlásať či už svojimi slovami, alebo písmom opakovane vštepovať náuku encykliky Rerum novarum v sociálnych a ekonomických veciach, ako i vhodne ju prispôsobovať podľa požiadaviek okolností doby, pričom stále prejavovali lásku otcov a neúnavnosť pastierov v tej najmocnejšej obrane chudobných a slabých. [Svätý Otec tu má na mysli najmä tieto dokumenty: Lev XIII. – apoštolský list Praeclara z 20. júna 1894, encyklika Graves de communi z 18. januára 1901; Pius X. – motu proprio De actione populari christiana z 8. decembra 1903; Benedikt XV. – encyklika Ad Beatissimi z 1. novembra 1914; a samotný Pius XI. – encyklika Ubi arcano z 23. decembra 1922, resp. encyklika Rite expiatis z 30. apríla 1926 – pozn. prekl.] Podobne konali aj mnohí biskupi, s vytrvalosťou a múdrosťou vysvetľovali toto učenie, objasňovali ho svojimi komentármi a prispôsobovali ho pre podmienky rôznych krajín, avšak podľa ducha a usmernení Svätej stolice.

Sociálna náuka Cirkvi prispôsobená času

19. Nie je teda prekvapením, že na základe učenia Cirkvi a pod jej vedením sa mnohí vzdelanci, kňazi i laici, začali horlivo zaoberať sociálnymi a ekonomickými vedami podľa požiadaviek našich čias, pričom ich pohýnal najmä zámer prispieť k tomu, aby nezmenené a nezmeniteľné učenie Cirkvi dokázalo účinnejšie čeliť novým potrebám.