20. Po tom, čo takto encyklika Rerum novarum ukázala a objasnila cestu, vznikla pravá katolícka sociológia, ktorú každodenne usilovne pestujú vybrané osoby, ktoré sme nazvali pomocníkmi Cirkvi. Títo ju neponechávajú v tieni odborných schôdzí, ale ju vystavujú na svetlo verejnosti, ako o tom vynikajúco svedčia školy, ktoré boli zriadené a ktoré sú navštevované s veľkým úžitkom na katolíckych univerzitách, akadémiách a v seminároch. Podobne aj kongresy a sociálne „týždne“, ktoré sa konajú pomerne pravidelne a sú bohaté na potešujúce plody; ďalej zriadenie študijných skupín; a napokon veľké a usilovné rozširovanie zdravých a príhodných písomností.
21. Dobrodenia, ktoré pochádzajú z tohto dokumentu Leva XIII., však nemožno obmedziť iba v týchto hraniciach, pretože poučenia encykliky Rerum novarum si postupne našli cestu aj k tým, ktorí, keďže sa nachádzajú mimo katolíckej jednoty, neuznávajú moc Cirkvi. Takto katolícke princípy sociológie postupne prenikli do dedičstva celej spoločnosti. A tak sa nezriedka stáva, že večné pravdy, ktoré tak slávnostne hlásal náš blahej pamäti predchodca, sú nielenže obhajované aj v nekatolíckych novinách a knihách, ale dokonca aj v zákonodarných snemovniach a v súdnych sieňach.
22. Čo ešte k tomu dodať? Po ukrutnej vojne, keď predstavitelia rozhodujúcich krajín s cieľom obnoviť pravý a trvalý mier spolu s celkovou reorganizáciou sociálnych podmienok schválili okrem ostatných vtedy dohodnutých noriem aj také, ktoré mali upravovať podľa rovnosti a spravodlivosti prácu robotníkov, či medzi tie normy nezahrnuli aj mnohé, ktoré zodpovedajú zásadám a napomenutiam Leva XIII. až do takej miery, že sa zdajú byť úmyselne z nich odvodené? Skutočne, encyklika Rerum novarum ostáva pamätihodným pomníkom, na ktorý možno právom vzťahovať Izaiášove slová: „Zdvihne zástavu k národom.“9
23. Zatiaľ čo nariadenia Leva XIII. po predchádzajúcich vedeckých výskumoch naširoko prenikali do myslí ľudí, prišlo aj na ich praktické uplatnenie. Predovšetkým sa s činorodou sympatiou zamerala všetka starostlivosť na pozdvihnutie tej triedy ľudí, ktorá i keď vďaka modernému priemyselnému pokroku ohromne vzrástla, jednako ešte nezaujímala v spoločnosti primerané miesto alebo postavenie, a preto bola takmer zanedbávaná a odvrhovaná. Máme na mysli robotnícku triedu, na ktorej povznesení veľmi usilovne a s veľkým úžitkom pre duše pracovali podľa príkladu biskupov tak diecézni, ako i rehoľní kňazi, hoci boli zavalení inými pastoračnými starosťami. A toto vytrvalé úsilie, zamerané na formovanie robotníkov v kresťanskom duchu, tým, že im jasne stanovilo práva a povinnosti svojej triedy, vo veľkej miere prispelo k väčšiemu povedomiu ich pravej dôstojnosti a uschopnilo ich napredovať oprávnenými a plodnými cestami na sociálnom i ekonomickom poli, ako aj stať sa vodcami pre ďalších.
24. Ďalej to bolo istejšie zásobovanie väčším množstvom prostriedkov na živobytie. Nielenže sa totiž podľa pápežových povzbudení obdivuhodne rozmnožovali diela dobročinnosti a kresťanskej lásky, ale tiež všade sa v stále väčšom počte zriaďovali nové združenia, v ktorých na radu Cirkvi a okrem toho i pod vedením kňazov sa vzájomne podporujú a pomáhajú si robotníci, remeselníci, roľníci i zamestnanci každého druhu.
25. Pokiaľ ide o verejnú moc, Lev XIII., smelo prekonajúc hranice stanovené liberalizmom, s odvahou učí, že štát nie je obyčajným strážcom poriadku a práva, ale musí prispieť tým, že „súborom zákonov a politických ustanovení usporiada a spravuje štát tak, aby to prirodzene viedlo k verejnej i súkromnej prosperite“.10
Je síce pravda, že sa musí ponechať pravá sloboda konania rodinám a jednotlivcom, avšak nie na ujmu všeobecného dobra a na škodu osoby. Ostáva teda úlohou vládcov štátov brániť spoločenstvo i jeho súčasti, ale pri obrane samotných práv súkromníkov treba brať ohľad predovšetkým na slabých a chudobných. Pretože, ako hovorí náš predchodca, „vrstva bohatých, ktorá je už sama osebe silná, potrebuje verejnú obranu menej, avšak biedny ľud, ktorý nemá vlastnú oporu, s osobitnou nevyhnutnosťou ju potrebuje nájsť v obhajobe zo strany štátu. Preto práve na robotníkov, ktorí sa nachádzajú medzi slabými a núdznymi, musí štát prednostne zamerať svoju starostlivosť a opateru“.11
26. Nepopierame, že niektorí vodcovia národov už aj pred encyklikou Rerum novarum urobili opatrenia na zabezpečenie nevyhnutných potrieb robotníkov a potlačili tie najkrutejšie nespravodlivosti na nich páchané. Je však isté, že konečne až vtedy, keď pre celý svet zaznel z Petrovej katedry pápežov hlas, vodcovia národov si viac uvedomili svoju povinnosť a obrátili svoje myšlienky i pozornosť na podnietenie účinnejšej sociálnej politiky.
27. V skutočnosti zatiaľ čo sa otriasali základné zásady liberalizmu, ktoré prekážali účinnému dielu panovníkov, encyklika Rerum novarum pohla samotné národy, aby s väčšou úprimnosťou a väčším zápalom podnietili sociálnu politiku, a priviedla tých najlepších z radov katolíkov užitočne prispieť v tomto na pomoc vedúcim predstaviteľom štátov. A tak sa často v zákonodarných zboroch ukázali vynikajúcimi priaznivcami tejto novej politiky, ba samotné moderné sociálne zákony nezriedka predkladali na schválenie predstaviteľom štátov a ich vykonávanie žiadali i horlivo podporovali služobníci Cirkvi, preniknutí učením Leva XIII.
28. Na základe tohto trvalého a neúnavného úsilia vzniklo nové odvetvie právnej vedy, v minulosti celkom zanedbávané, ktoré mocne obraňuje posvätné práva robotníkov, prislúchajúce im na základe ľudskej a kresťanskej dôstojnosti. Tieto zákony si kladú za cieľ ochranu záujmov robotníkov, zvlášť žien a detí: duše, zdravia, síl, rodiny, domova, dielní, miezd, pracovných úrazov – jedným slovom, všetkého, čo sa týka života a rodiny robotníkov. Aj keď tieto ustanovenia sa nezhodujú všade a vo všetkom s normami Leva XIII., predsa však nemožno poprieť, že v mnohých bodoch je tu cítiť odraz encykliky Rerum novarum, ktorej teda treba vo veľkej miere pripísať zlepšené podmienky robotníkov.
29. Napokon tento múdry pápež učil aj to, ako samotní zamestnávatelia a robotníci môžu významným podielom prispieť k vyriešeniu tejto problematiky „ustanovizňami zameranými na prinášanie vhodnej pomoci núdznym a na vzájomné zbližovanie týchto dvoch tried“.12
Avšak prvé miesto medzi týmito ustanovizňami prisúdil združeniam, ktoré zahrnujú či už samotných robotníkov, alebo robotníkov spolu so zamestnávateľmi. Pri ich objasňovaní a odporúčaní zotrváva dlho, keď s obdivuhodnou múdrosťou vysvetľuje ich podstatu, príčinu, priliehavosť, práva, povinnosti či zákonitosti.