100. Keď som sa nedávno obrátil na biskupov, kňazov a veriacich Katolíckej cirkvi, aby som naznačil cestu, ktorou treba sa uberať s ohľadom na oslavu veľkého Jubilejného roku 2000, povedal som medziiným: „najlepšou prípravou na rok 2000 bude obnova úsilia o čo najvernejšie uplatňovanie učenia Druhého vatikánskeho koncilu v živote každého jednotlivca a celej Cirkvi“.159
Koncil je – tak ako Advent – veľkým začiatkom tej cesty, ktorá nás privedie na prah tretieho tisícročia. Vzhľadom na význam, ktorý koncilové zhromaždenie prisúdilo snahe o znovuzjednotenie kresťanov, považoval som v tejto našej dobe ekumenického omilostenia za potrebné tie základné presvedčenia, ktoré koncil vpísal do svedomia Katolíckej cirkvi, tým zdôrazniť, že som tieto zásady pripomenul vo svetle tých pokrokov, ktoré sa medzitým dosiahli na ceste k plnej jednote všetkých pokrstených.
Bezpochyby je toto snaženie dielom Ducha Svätého, ktorý vedie Cirkev ku konečnému uskutočneniu plánu Otca podľa Kristovej vôľe, ako je s takou naliehavosťou vyjadrená v modlitbe – podľa štvrtého evanjelia – vychádzajúcej z jeho úst v tom okamihu, keď začína spásonosnú drámu svojej paschy. Tak ako vtedy, prosí Kristus i dnes, aby nový elán oživil činnosť každého jednotlivca pre plné a viditeľné spoločenstvo.
101. Vyzývam preto svojich bratov v biskupskom úrade venovať tejto činnosti každú mysliteľnú pozornosť. Oba kódexy kánonického práva obnovujú medzi povinnosťami biskupa úlohu podporovať jednotu všetkých kresťanov s plným vedomím, že Cirkev je na to povolaná mocou Kristovej vôle.160
To patrí biskupskej činnosti a je povinnosťou, ktorá vyplýva priamo z vernosti ku Kristovi, pastierovi Cirkvi. Duch Svätý však vyzýva aj všetkých veriacich, aby sa usilovali o upevňovanie zväzkov spoločenstva medzi všetkými kresťanmi a vzrast spolupráce Kristových učeníkov: „Starosť o obnovenie jednoty sa týka celej Cirkvi, tak veriacich, ako aj pastierov, a to podľa osobných schopností každého z nich.“161
102. Moc Božieho Ducha po stáročia pomáhala rastu Cirkvi a buduje ju. S pohľadom na nové tisícročie prosí Cirkev tohto Ducha o milosť posilniť jej jednotu a doviesť ju k plnému spoločenstvu s ostatnými kresťanmi. Ako to dosiahnuť? V prvom rade modlitbou. Modlitba by sa mala vždy spájať s túžbou po jednote. Sama osebe je jednou zo základných foriem našej lásky ku Kristovi a k Otcovi, štedrému na milosť. Na tejto ceste k novému miléniu, ktorú podnikáme s inými kresťanmi, musí modlitba zaujať prvé miesto.
Ako to dosiahnuť? Vzdávaním vďaky, aby sme neprišli do cieľa s prázdnymi rukami: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti (…) a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi“ (Rim 8, 26) a uschopňuje nás prosiť Boha o to, čo potrebujeme.
Ako to dosiahnuť? Nádejou na Ducha, ktorý nás oslobodí od strašidiel minulosti, od bolestných spomienok na roztržky; môže nám dať silu, odvahu i jasnozrivosť, aby sme podnikli správne kroky, ktorými sa stane naša angažovanosť hodnovernejšou.
Keby sme sa chceli spýtať, či je to všetko skutočne možné, znela by odpoveď vždy – áno. Tá istá odpoveď, ktorá odznela od Márie z Nazareta, lebo pre Boha nie je nič nemožné.
Tu mi prichádzajú na myseľ slová, ktorými sv. Cyprián komentoval Otče náš, modlitbu všetkých kresťanov: „Boh neprijíma obetu toho, kto žije v nesvornosti, on mu prikazuje odísť od oltára a zmieriť sa najprv so svojím bratom. Iba tak budú naše modlitby inšpirované pokojom a Boh ich prijme. Najväčšou obetou, ktorú môžeme priniesť Bohu, je náš pokoj, bratská svornosť a zhromaždený ľud v jednote Otca, Syna a Ducha Svätého.“162
Nemali by sme na začiatku nového tisícročia s novým elánom a zrelším povedomím prosiť Boha vrelo o milosť, aby nás všetkých pripravil na túto obetu jednoty?
103. Ja, Ján Pavol, pokorný servus servorum Dei, si dovoľujem osvojiť si slová apoštola Pavla, ktorého mučeníctvo vedno s mučeníctvom apoštola Petra prepožičalo tomuto rímskemu stolcu lesk svojho svedectva, a hovorím vám, veriacim Katolíckej cirkvi, i vám, bratom a sestrám ostatných cirkví a cirkevných spoločenstiev: „Zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami (…). Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými“, (2 Kor 13, 11. 13.).