Preto ju ja vyvábim,
zavediem ju na púšť
a prehovorím k jej srdcu.

Potom jej tam dám jej vinice
a údolie Achor za bránu nádeje;
tam poslúchne ako za dní svojej mladosti,
ako keď vystupovala z Egypta.

V ten deň – hovorí Pán –
bude ma volať: »Môj manžel!«
a nebude ma viac volať: »Môj Bál!«

Odstránim mená bálov z jej úst,
nespomenú viac ich meno.

V ten deň zmluvu uzavriem
s poľnou zverou, s nebies vtáčkami
a so zemeplazmi;
kušu, meč a vojnu zlomím v krajine;
potom budú bývať v bezpečí.

Vtedy si ťa navždy zasnúbim,
za pravdu a právo si ťa zasnúbim,
za lásku a zľutovanie,

zasnúbim si ťa za vernosť,
takže poznáš Pána.

V ten deň
vyslyším – hovorí Pán –
vyslyším nebesá
a tie zasa vyslyšia zem;

zem potom vyslyší
obilie, mušt a olej
a tie vyslyšia Jezraela.

A zasejem si ho v krajine,
Neomilostenú omilostím,
tomu, čo je Nie môj ľud,
poviem: »Ty si môj ľud«
a on mi povie: »Môj Boh.«“