Žalujte si matku, žalujte,
lebo nie je mojou manželkou
a ja nie som jej manželom.
Nech si odstráni z tváre znaky smilstva
a spomedzi pŕs znaky cudzoložstva!

Ináč ju vyzlečiem do naha
a predstavím ju sťa v deň jej narodenia,
urobím ju takou ako púšť,
takou, aká je suchá zem, ju spravím
a usmrtím ju smädom.

Nad jej synmi sa nezľutujem,
lebo sú to deti zo smilstva.

Bo ich mať smilnila,
ich rodička sa dopúšťala nehanebnosti;
veď vravela:
»Pôjdem za svojimi milencami,
ktorí mi dávajú chlieb a vodu,
vlnu, plátno, olej, nápoje.«

Hľa, preto tvoju cestu tŕním ohradím
a múrom ju zahatím,
že si nenájde chodníčky.

Pôjde si za svojimi milencami,
ale nedochytí ich,
bude ich hľadať, ale nenájde.
Vtedy povie: »Pôjdem ja
a vrátim sa k prvému manželovi,
lebo vtedy mi lepšie bolo než teraz.«

Lenže ona nevie
že ja som jej dával
obilie a mušt a olej;
striebra som jej dal hojnosť
a zo zlata Bála spravili.

Nuž vezmem si zasa späť
v príhodný čas svoje obilie
a mušt, keď bude jeho čas;
svoju vlnu a svoj ľan si zoberiem,
ktorým zakrývala svoju nahotu.

Teraz odhalím jej nahotu
pred zrakom jej milencov
a nevytrhne ju nik z mojej ruky.

Urobím koniec všetkým jej rozkošiam,
jej sviatkom, novmesiacom,
jej sobotám a všetkým slávnostiam.

Spustoším jej vinič a figy,
o ktorých si vravela:
»Toto mi je odmena,
čo mi dali moji milenci.«
Urobím z nich les
a bude ich žrať poľná zverina.

Potrescem ju za dni bálov,
keď im prinášala kadidlo,
zdobila sa prsteňmi a skvostmi,
za svojimi milencami šla,
a na mňa zabudla – hovorí Pán.