Bo ich mať smilnila,
ich rodička sa dopúšťala nehanebnosti;
veď vravela:
»Pôjdem za svojimi milencami,
ktorí mi dávajú chlieb a vodu,
vlnu, plátno, olej, nápoje.«

Hľa, preto tvoju cestu tŕním ohradím
a múrom ju zahatím,
že si nenájde chodníčky.

Pôjde si za svojimi milencami,
ale nedochytí ich,
bude ich hľadať, ale nenájde.
Vtedy povie: »Pôjdem ja
a vrátim sa k prvému manželovi,
lebo vtedy mi lepšie bolo než teraz.«

Lenže ona nevie
že ja som jej dával
obilie a mušt a olej;
striebra som jej dal hojnosť
a zo zlata Bála spravili.

Nuž vezmem si zasa späť
v príhodný čas svoje obilie
a mušt, keď bude jeho čas;
svoju vlnu a svoj ľan si zoberiem,
ktorým zakrývala svoju nahotu.

V ten deň
vyslyším – hovorí Pán –
vyslyším nebesá
a tie zasa vyslyšia zem;

zem potom vyslyší
obilie, mušt a olej
a tie vyslyšia Jezraela.

A zasejem si ho v krajine,
Neomilostenú omilostím,
tomu, čo je Nie môj ľud,
poviem: »Ty si môj ľud«
a on mi povie: »Môj Boh.«“