170. Synoda konštatovala, že „sociálna zaangažovanosť je špecifickou črtou dnešných mladých, aj keď odlišnou formou, ako to bolo v predchádzajúcich generáciách. Povedľa niektorých ľahostajných je tu mnoho iných, ktorí sú ochotní zaangažovať sa do iniciatív dobrovoľníctva, aktívneho občianstva a sociálnej solidarity, aby sprevádzali a povzbudzovali pri objavovaní talentov, schopností a tvorivosti mladých a podnecovali ich prevziať zodpovednosť. Sociálna zaangažovanosť a priamy kontakt s chudobnými zostávajú hlavnou príležitosťou na objavovanie a prehlbovanie viery a rozlišovanie povolania. [...] Sú signály aj o ochote mladých angažovať sa v politickej oblasti na budovanie spoločného dobra“.91
171. Dnes majú, vďaku Bohu, skupiny mladých z farností, škôl, hnutí alebo univerzít vo zvyku robiť spoločnosť starým a chorým alebo navštevovať chudobné štvrte, alebo idú spoločne pomôcť núdznym počas takzvaných „nocí činnej lásky“. Často zisťujú, že pri týchto aktivitách viac dostávajú, ako dávajú, pretože keď majú odvahu nadviazať kontakt s utrpením iných, veľa sa naučia a rýchlo dozrievajú. Okrem toho chudobní majú skrytú múdrosť a môžu nám jednoduchými slovami pomôcť odhaliť hodnoty, ktoré nevidíme.
172. Iní mladí sa zúčastňujú na sociálnych programoch zameraných na stavbu domov pre tých, čo nemajú strechu nad hlavou, alebo na meliorovanie zamorených území, či zhromažďujú pomoc pre najbiednejších. Bolo by dobré, aby sa táto komunitárna energia uplatňovala nielen v sporadických akciách, ale stabilne, s jasnými cieľmi a dobrou organizáciou, ktorá by pomohla realizovať trvalejšiu a účinnejšiu činnosť. Univerzitní študenti sa môžu spojiť interdisciplinárne a aplikovať svoje poznatky na riešenie sociálnych problémov a v tejto úlohe môžu pracovať bok po boku s mladými iných cirkví alebo iných oblastí.
173. Tak ako pri Ježišovom zázraku, chlieb a ryby, o ktoré sa postarali mladí, sa môžu rozmnožiť (porov. Jn 6, 4 – 13). Ako sa to deje v podobenstve, malé zrnká zasiate mladými sa stanú stromami a ovocím, ktoré možno zberať (porov. Mt 13, 23. 31 – 32). Všetko toto je možné, ak vychádzame zo živého prameňa Eucharistie, v ktorej sa náš chlieb a naše víno premieňajú tak, aby nám darovali večný život. Mladým sa zveruje obrovská a ťažká úloha. S vierou vo Vzkrieseného jej budú môcť čeliť s kreativitou a nádejou, vždy pripravení slúžiť ako obsluhujúci na svadobnej hostine, užasnutí spolupracovníci pri prvom Ježišovom znamení, ktorí sa len pridŕžali odporúčania jeho matky: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5). Milosrdenstvo, kreativita a nádej umožňujú, aby sa život rozvíjal.
174. Chcem ťa povzbudiť, aby si prevzal túto úlohu, pretože viem, že „tvoje srdce, mladé srdce, chce budovať lepší svet. Sledujem správy zo sveta a vidím, že mnohí mladí v mnohých častiach sveta vyšli do ulíc, aby vyjadrili túžbu po spravodlivejšej a bratskejšej civilizácii. Mladí na uliciach. Mladí chcú byť protagonistami zmeny. Prosím vás, nedopusťte, aby protagonistami zmien boli iní! Vy ste tí, čo majú budúcnosť v rukách! Vaším prostredníctvom vstupuje do sveta budúcnosť. Žiadam vás, aby ste boli protagonistami tejto zmeny. Máte v rukách kľúče od budúcnosti! Naďalej premáhajte apatiu a ponúkajte kresťanskú odpoveď na sociálne a politické nepokoje, ktoré sú prítomné v rôznych častiach sveta. Žiadam vás, aby ste boli budovateľmi sveta, aby ste sa pustili do práce za lepší svet. Drahí mladí, prosím vás, nepozerajte sa na život ,z balkóna‘, zaraďte sa do neho. Ježiš nezostal na balkóne, ale vstúpil do života. Nepozerajte sa na život ,z balkóna‘, vstúpte do neho, ako to urobil Ježiš“.92
Ale predovšetkým tým či iným spôsobom bojujte za spoločné dobro, buďte služobníkmi chudobných, buďte protagonistami revolúcie lásky a služby, schopní odolávať patológiám konzumného a povrchného individualizmu.
93
176. Hodnota svedectva nespočíva v tom, že slovo má utíchnuť. Prečo nehovoriť o Ježišovi, nevyrozprávať druhým, že on nám dáva silu žiť, že je krásne rozprávať sa s ním, že nám robí dobre uvažovať o jeho slovách? Mladí, nedopustite, aby vás svet zatiahol len do negatívnych alebo povrchných vecí. Buďte schopní ísť proti prúdu a dokážte sa podeliť o Ježiša, odovzdávať vieru, ktorú vám on daroval. Želám vám, aby ste v srdci cítili ten istý neodolateľný impulz, aký hýbal svätým Pavlom, keď hovoril: „Beda mi, keby som evanjelium nehlásal!“ (1 Kor 9, 16).
177. „Kam nás posiela Ježiš? Niet hraníc, niet obmedzení. Posiela nás k všetkým. Evanjelium je pre všetkých, a nie iba pre niektorých. Nie je len pre tých, ktorí sa nám zdajú bližší, vnímavejší, prístupnejší. Je pre všetkých. Nemajte strach ísť a prinášať Krista do každého prostredia až po existenciálne periférie, aj tomu, kto sa zdá byť vzdialenejší, ľahostajnejší. Pán hľadá všetkých, chce, aby všetci cítili teplo jeho milosrdenstva a jeho lásky.“94
Pozýva nás, aby sme boli neohrozenými misionármi, kdekoľvek sa nachádzame a v spoločnosti kohokoľvek sme: na sídlisku, pri štúdiu, pri športe, keď si s priateľmi vyjdeme von, pri dobrovoľníctve alebo v práci, vždy je dobré a vhodné podeliť sa o radosť evanjelia. Toto je spôsob, akým sa Pán približuje k všetkým. A vás, mladí, chce mať ako svoje nástroje, cez ktoré chce vyžarovať svetlo a nádej, pretože chce rátať s vašou odvahou, s vašou sviežosťou a s vaším entuziazmom.
178. Nemyslite si, že toto poslanie bude ľahké a pohodlné. Niektorí mladí radšej položili život, ako by zabrzdili svoj misijný zápal. Kórejskí biskupi sa vyjadrili takto: „Máme nádej, že budeme môcť byť obilnými zrnami a nástrojmi na spásu ľudstva, nasledujúc príklad mučeníkov. Aj keď je naša viera malá ako horčičné zrnko, Boh jej dá vzrásť a použije ju ako nástroj pre svoje dielo spásy.“95
Priatelia, nečakajte dozajtra, aby ste spolupracovali na premene sveta svojou energiou, odvahou a kreativitou. Váš život nie je akýmsi „medziobdobím“. Vy ste Božie teraz, Boh vás chce mať plodných.96
Pretože „keď dávame, dostávame,“97
a najlepší spôsob, ako pripraviť dobrú budúcnosť, je žiť prítomnosť dobre, obetavo a veľkodušne.
179. Niekedy som pozoroval mladé a krásne stromy. Ich konáre sa dvíhali k nebu, smerujúc čoraz vyššie. Vyzerali ako pieseň nádeje. No neskôr po búrke som ich našiel padnuté na zemi, bez života. Keďže mali málo koreňov, vystierali svoje konáre do výšky, no nezapustili do zeme hlboké korene, a tak podľahli sile prírody. Preto ma bolí, keď vidím, ako niektorí navrhujú mladým, aby budovali budúcnosť bez koreňov, ako keby sa svet začínal len teraz. Pretože „nie je možné rásť, ak nemáme silné korene, ktoré nám pomáhajú stáť pevne na nohách, zakorenení v zemi. Ľahko sa stane, že ,uletíme‘, ak sa nemáme čoho zachytiť, ak sa nemáme kde usadiť“.98