1540Ale toto kňazstvo, ktoré bolo ustanovené,2099 aby ohlasovalo Božie slovo11 a obnovovalo spoločenstvo s Bohom obetami a modlitbou, bolo neschopné uskutočniť spásu, lebo muselo neprestajne opakovať obety a nemohlo priviesť k definitívnemu posväteniu,12 ktoré mala uskutočniť jedine Kristova obeta.

1541Liturgia Cirkvi však vidí v Áronovom kňazstve a v službe levitov, ako aj v ustanovení sedemdesiatich „starších“13 predobrazy vysvätenej služby (ministerium ordinatum) v novej zmluve. Tak v latinskom obrade Cirkev v konsekračnej modlitbe vysviacky biskupov hovorí:

„Bože a Otče nášho Pána Ježiša Krista,... ty si slovom svojej milosti dal vo svojej Cirkvi zákony; ty si od počiatku predurčil pokolenie spravodlivých z potomkov Abraháma; ty si ustanovil panovníkov i kňazov a svoju svätyňu si nenechal bez služby...“14

1542Pri vysviacke kňazov sa Cirkev modlí:

„Pane, svätý Otče... už v starej zmluve vznikli služby ustanovené posvätnými obradmi. Mojžiša a Árona si postavil na čelo ľudu, aby ho viedol a posväcoval a na pomoc ich spoločenstvu a dielu vyvolil si mužov nižšieho stupňa a hodnosti. Na púšti si rozmnožil Mojžišovho ducha v srdciach sedemdesiatich múdrych mužov... Na Áronových synov si vylial hojnosť otcovej plnosti...“15

1543A v konsekračnej modlitbe vysviacky diakonov Cirkev vyznáva:

„Všemohúci Bože... štedro dávaš, aby tvoja Cirkev rástla a mohutnela v nový chrám tým, že si ustanovil, aby služobníci v posvätnom úrade trojitého stupňa slúžili tvojmu menu, ako si už od počiatku vyvolil Léviho synov na vykonávanie služby v predošlom [starozákonnom] stánku.“16

Jediné Kristovo kňazstvo

1544Všetky predobrazy kňazstva starej zmluvy dosahujú svoje splnenie v Ježišovi Kristovi, ktorý je jediný „prostredník medzi Bohom a ľuďmi“ (1 Tim 2, 5). Melchizedech, „kňaz najvyššieho Boha“ (Gn 14, 18), sa v kresťanskej tradícii považuje za predobraz kňazstva Ježiša Krista, jediného „veľkňaza na spôsob Melchizedecha“ (Hebr 5, 10; 6, 20), „svätého, nevinného, nepoškvrneného“874 (Hebr 7, 26), ktorý „jedinou obetou navždy zdokonalil tých, ktorých posväcuje“ (Hebr 10, 14), t.j. jedinou obetou svojho kríža.

1545Kristova vykupiteľská obeta je jediná;1367 uskutočnila sa raz navždy. A predsa sa sprítomňuje v eucharistickej obete Cirkvi. To isté treba povedať aj o jedinom Kristovom kňazstve:662 sprítomňuje sa prostredníctvom služobného kňazstva, pričom sa nezmenšuje jedinečnosť Kristovho kňazstva. „A preto iba Kristus je pravý kňaz, ostatní však sú jeho služobníci.“17

Dve účasti na jedinom Kristovom kňazstve

1546Kristus, veľkňaz a jediný prostredník, urobil z Cirkvi „kráľovstvo kňazov svojmu Bohu a Otcovi“ (Zjv 1, 6).18 Celé spoločenstvo veriacich ako také je kňazské. Veriaci vykonávajú svoje krstné kňazstvo1268 svojou účasťou na poslaní Krista, kňaza, proroka a Kráľa, každý podľa vlastného povolania. Sviatosťami krstu a birmovania sú veriaci „posvätení na... sväté kňazstvo“.19

1547Služobné alebo hierarchické kňazstvo1142 biskupov a kňazov a spoločné kňazstvo všetkých veriacich, hoci „jedno... i druhé svojím vlastným spôsobom má účasť na jedinom Kristovom kňazstve“,20 predsa sa od seba podstatne líšia, i keď „sú navzájom na seba zamerané“.21 V akom zmysle? Kým spoločné kňazstvo veriacich sa uskutočňuje rozvíjaním krstnej milosti, života viery, nádeje a lásky, života podľa Ducha,1120 služobné kňazstvo je v službách spoločného kňazstva, je zamerané na rozvíjanie krstnej milosti všetkých kresťanov. Je jedným z prostriedkov, ktorými Kristus neprestajne buduje a vedie svoju Cirkev. Preto sa prenáša osobitnou sviatosťou, sviatosťou posvätného stavu (sacramentum Ordinis).

V osobe Krista hlavy

1548V ekleziálnej službe vysväteného služobníka875 je prítomný vo svojej Cirkvi sám Kristus ako hlava svojho tela,792 pastier svojho stáda, veľkňaz vykupiteľskej obety a učiteľ pravdy. Cirkev to vyjadruje tvrdením, že kňaz na základe sviatosti posvätného stavu koná in persona Christi Capitis („v osobe Krista Hlavy“).22

„Je to ten istý kňaz, Kristus Ježiš, ktorého svätú osobu však zastupuje jeho služobník. Lebo on vďaka kňazskej vysviacke, ktorú prijal, je pripodobnený veľkňazovi a má moc konať mocou a v osobe samého Krista [virtute ac persona ipsius Christi].“23

„Kristus je prameňom každého kňazstva, lebo starozákonný kňaz bol jeho predobrazom; ale kňaz nového zákona koná v jeho osobe.“24

1549Prostredníctvom vysvätenej služby (ministerium ordinatum), najmä biskupov a kňazov, sa prítomnosť Krista ako hlavy Cirkvi stáva viditeľnou uprostred spoločenstva veriacich.25 Podľa krásneho výroku svätého Ignáca Antiochijského biskup je typos tou Patros, akoby živý obraz Boha Otca.26 1142