790Veriaci, ktorí odpovedajú na Božie slovo947 a stávajú sa údmi Kristovho tela, sú úzko zjednotení s Kristom: „V tomto tele prechádza Kristov život do veriacich, ktorí sa prostredníctvom sviatostí tajomne, ale skutočne zjednocujú s umučeným a osláveným Kristom.“226
To platí najmä o krste, prostredníctvom ktorého sa spájame s Kristovou smrťou a s jeho zmŕtvychvstaním,227
1227 a o Eucharistii,1329 prostredníctvom ktorej „máme skutočne účasť na Pánovom tele a sme povznesení do spoločenstva s ním i medzi sebou“.228
791Jednota tela však neruší rozličnosť údov. „Pri budovaní Kristovho tela jestvuje rozličnosť údov a služieb.814 Jeden je Duch, ktorý rozdeľuje rozmanité dary podľa svojho bohatstva a podľa potreby služieb na úžitok Cirkvi.“229
1937 Jednota tajomného tela vzbudzuje a podnecuje medzi veriacimi lásku: „Preto keď trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a keď sa dostane cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy.“230
A napokon jednota Kristovho tela víťazí nad každým ľudským rozdelením: „Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi“ (Gal 3, 27-28).
792Kristus „je hlavou tela, Cirkvi“669 (Kol 1, 18). Je počiatkom stvorenia a vykúpenia. Povýšený do Otcovej slávy má „vo všetkom prvenstvo“ (Kol 1, 18), najmä v Cirkvi,1119 prostredníctvom ktorej rozširuje svoje kráľovstvo na všetko:
793Spája nás so svojou Veľkou nocou:661 Všetky údy sa majú snažiť pripodobňovať sa mu, kým v nich „nebude stvárnený Kristus“ (Gal 4, 19). „Preto sme pridružení k tajomstvám jeho života,...519 spojení s jeho utrpeniami ako telo s hlavou, trpíme spolu s ním, aby sme boli spolu s ním oslávení.“231
794Stará sa o náš vzrast:232
872 Aby sme mohli vrastať do neho, našej hlavy,233
Kristus rozdeľuje vo svojom tele, Cirkvi, dary a služby, ktorými si vzájomne pomáhame na ceste spásy.
795Kristus a Cirkev sú teda „úplný Kristus“ (Christus totus).695 Cirkev je jedno s Kristom. Svätí si veľmi živo uvedomujú túto jednotu:
„Blahoželajme si teda a vzdávajme vďaky za to, že sme sa stali nielen kresťanmi, ale Kristom. Chápete, bratia, akú milosť nám udelil Boh, keď nám dal hlavu? Žasnite a radujte sa, stali sme sa Kristom. A keď je on hlavou, my sme údmi; celý človek, to je on a my... Plnosť Krista je teda hlava a údy. Čo je hlava a údy? Kristus a Cirkev.“234
„Náš Vykupiteľ sa ukázal ako jedna osoba so svätou Cirkvou, ktorú si pridružil.“235
„Hlava a údy sú akoby jedna mystická osoba.“236
1474
Jedna z odpovedí svätej Jany z Arcu jej sudcom zhŕňa vieru svätých učiteľov a vyjadruje zdravý zmysel veriaceho: „Ježiš Kristus a Cirkev, to je podľa mojej mienky jedno a to isté a netreba z toho robiť problém.“237
796Jednota Krista a Cirkvi, hlavy a údov tela, zahŕňa v sebe aj rozlíšenie oboch v ich osobnom vzťahu. Tento aspekt sa často vyjadruje obrazom ženícha a nevesty.757 Tému o Kristovi ženíchovi Cirkvi pripravili už proroci a ohlásil ju Ján Krstiteľ.238
219 Sám Pán sa označil za „ženícha“ (Mk 2, 19).239
Apoštol Pavol predstavuje Cirkev a každého veriaceho, úd jeho tela, ako nevestu „zasnúbenú“ Kristovi, aby s ním bola jeden Duch.240
772 Cirkev je nepoškvrnená nevesta nepoškvrneného Baránka,241
1602 ktorú Kristus miloval „a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil“1616 (Ef 5, 25-26), spojil ju so sebou večnou zmluvou a neprestáva sa o ňu starať ako o vlastné telo:242
„Stáva sa úplný Kristus, hlava a telo, a z mnohých jeden... Či hovorí hlava alebo hovoria údy, hovorí Kristus: hovorí v úlohe hlavy (ex persona capitis) a hovorí v úlohe tela (ex persona corporis). Ale čo je povedané? ‚Budú dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi‘ (Ef 5, 31-32). Aj Pán hovorí v evanjeliu: ‚A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo‘ (Mt 19, 6). Lebo ako viete, sú to dve osoby, a predsa v manželskom spojení jedna... Nakoľko je Hlavou, nazval sa ‚Ženíchom‘, a nakoľko je telom, ‚Nevestou‘.“243
797„Čím je náš duch, čiže naša duša,813 pre naše údy, tým je Duch Svätý pre Kristove údy, pre Kristovo telo, ktorým je Cirkev.“244
„Tomuto Kristovmu Duchu treba ako neviditeľnému princípu [základu] pripísať aj to, že sú všetky časti tela pospájané tak medzi sebou, ako aj so svojou vznešenou hlavou, lebo on je celý v hlave, celý v tele, celý v jednotlivých údoch.“245
586 Duch Svätý robí z Cirkvi „chrám živého Boha“ (2 Kor 6, 16).246
„Cirkvi bol zverený tento Boží dar... a v ňom je uložené spoločenstvo s Kristom, t. j. Duch Svätý, závdavok neporušiteľnosti, posilnenie našej viery a rebrík na vystúpenie k Bohu... Lebo kde je Cirkev, tam je Boží Duch. A kde je Boží Duch, tam je Cirkev a všetka milosť.“247
798Ducha Svätého „treba považovať za princíp737 [základ] každej životnej a vskutku spásonosnej činnosti vo všetkých častiach tela“.248
1091-1109 On mnohorakým spôsobom buduje celé telo v láske:249
prostredníctvom Božieho slova, ktoré „má moc budovať“ (Sk 20, 32), prostredníctvom krstu, ktorým utvára Kristovo telo;250
prostredníctvom sviatostí, ktoré Kristovým údom dávajú vzrast a uzdravujú ich; prostredníctvom milosti udelenej apoštolom, ktorá vyniká medzi jeho darmi,251
prostredníctvom čností, ktoré uschopňujú konať dobré skutky, a nakoniec prostredníctvom rozličných osobitných milostí791 (nazývaných „charizmy“), ktorými robí veriacich „schopnými a ochotnými podujať sa na rozmanité diela a úlohy užitočné na obnovu a ďalšie budovanie Cirkvi“.252