III. Kresťanská blaženosť

1720Nový zákon používa viaceré výrazy,1027 aby charakterizoval blaženosť, ku ktorej Boh volá človeka: príchod Božieho kráľovstva;19 videnie Boha – „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8);20 vstup do radosti Pána;21 vstup do Božieho pokoja:22

„Tam budeme odpočívať a vidieť. Budeme vidieť a milovať. Budeme milovať a chváliť. Tak to bude na konci bez konca. Veď aký iný cieľ máme, ak nie prísť do kráľovstva, ktoré nebude mať konca?“23

1721Veď Boh nás stvoril, aby sme ho poznali, jemu slúžili a jeho milovali, a tak prišli do raja. Blaženosť nám dáva účasť na Božej prirodzenosti24 a na večnom živote.25 S ňou človek vchádza do Kristovej slávy26 a do radosti života Najsvätejšej Trojice.260

1722Takáto blaženosť presahuje rozum1028 a čisto ľudské sily. Je nezaslúženým darom Božej milosti. Preto sa volá nadprirodzená, takisto ako milosť, ktorá človeka disponuje vojsť do Božej radosti.

„‚Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.‘ Ale ‚nikto nemôže vidieť Boha‘ v jeho veľkosti a nevýslovnej sláve ‚a zostať nažive‘, lebo Otec je nepochopiteľný. Ale z lásky a dobroty voči ľuďom a vo svojej všemohúcnosti umožňuje tým, čo ho milujú, vidieť Boha...:294 ‚lebo čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu‘.“27

1723Prisľúbená blaženosť nás stavia pred rozhodujúce morálne voľby. Vyzýva nás, aby sme si očistili srdce od zlých náklonností2519 a hľadali Božiu lásku nadovšetko. Učí nás, že pravé šťastie nie je ani v bohatstve alebo blahobyte, ani v ľudskej sláve alebo moci, ani v nijakom ľudskom výtvore, nech by bol akokoľvek osožný,227 ako je veda, technika, umenie, ani v nijakom stvorení, ale jedine v Bohu, prameni každého dobra a každej lásky:

„Všetci sa skláňajú pred bohatstvom. Veľké množstvo ľudí mu inštinktívne vzdáva poctu. Šťastie merajú bohatstvom a bohatstvom merajú aj úctyhodnosť... Je to hold, ktorý vyplýva z presvedčenia ..., že bohatstvom možno dosiahnuť všetko. Bohatstvo je jednou z modiel našich čias a druhou je popularita... Popularita, čiže všeobecná známosť vo verejnosti – čo by sa mohlo nazvať ‚tlačové renomé‘ –, sa považuje za veľké dobro samo osebe a za základ uctievania.“28

1724Desatoro, Ježišova reč na vrchu a katechéza (učenie) apoštolov nám ukazujú cesty, ktoré vedú do nebeského kráľovstva. Posilňovaní milosťou Ducha Svätého usilujeme sa po nich kráčať krok za krokom každodennými skutkami. Pôsobením Kristovho slova pomaly prinášame v Cirkvi ovocie na Božiu slávu.29

Zhrnutie

1725Blahoslavenstvá preberajú a privádzajú k dokonalosti Božie prisľúbenia od čias Abraháma tým, že ich zameriavajú na nebeské kráľovstvo. Odpovedajú na túžbu po šťastí, ktorú Boh vložil do srdca človeka.

1726Blahoslavenstvá nás učia, aký je posledný cieľ, ku ktorému nás Boh volá. Je ním kráľovstvo, videnie Boha, účasť na Božej prirodzenosti, večný život, Božie synovstvo a spočinutie v Bohu.

1727Blaženosť večného života je nezaslúžený dar Božej milosti; je nadprirodzená takisto ako milosť, ktorá k nej vedie.

1728Blahoslavenstvá nás stavajú pred rozhodujúce voľby, čo sa týka pozemských dobier; očisťujú nám srdce, aby nás naučili milovať Boha nadovšetko.

1729Nebeská blaženosť určuje kritériá rozlišovania na používanie pozemských dobier v súlade s Božím zákonom.