180„Veriť“ je vedomý a slobodný ľudský úkon, ktorý zodpovedá dôstojnosti ľudskej osoby.
181„Veriť“ je ekleziálny úkon. Viera Cirkvi predchádza, rodí, udržiava a živí našu vieru. Cirkev je matka všetkých veriacich. „Nemôže mať Boha za Otca, kto nemá Cirkev za matku – Habere iam non potest Deum Patrem qui Ecclesiam non habet Matrem.“54
182„Veríme všetko, čo obsahuje napísané alebo ústne podané Božie slovo a čo Cirkev... predkladá veriť ako Bohom zjavené.“55
183Viera je nevyhnutne potrebná na spásu. Tvrdí to sám Pán Ježiš: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16, 16).
184„Viera... je určitou predchuťou [praelibatio] toho poznania, ktoré nás urobí blaženými v budúcom živote.“56
Apoštolské vyznanie viery57
| Nicejsko-carihradské vyznanie viery58
|
|---|---|
| Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, | Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. |
| i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, | Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; |
| nášho Pána, | Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. |
| ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, | A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. |
| trpel za vlády Poncia Piláta, | Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, |
| bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný; zostúpil k zosnulým, | bol umučený a pochovaný, |
| tretieho dňa vstal z mŕtvych, | ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma. |
| vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho. | A vystúpil do neba, sedí po pravici Otca. |
| Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. | A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. |
| Verím v Ducha Svätého, | Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. Verím v jednu, svätú, |
| v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, | katolícku, apoštolskú Cirkev. |
| Vyznávam jeden krst | |
| v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. | na odpustenie hriechov a očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. |
| Amen. | Amen. |
185Kto hovorí „Verím“, hovorí: „Súhlasím s tým, čo my veríme.“ Spoločenstvo vo viere potrebuje spoločnú reč viery,171949 ktorá je pre všetkých normatívna a spája ich v tom istom vyznaní viery.
186Apoštolská Cirkev už od začiatku vyjadrovala a odovzdávala svoju vieru v krátkych formulách, ktoré boli normatívne pre všetkých.1
Ale Cirkev už veľmi skoro chcela aj zhromaždiť podstatné prvky svojej viery do organických a členených súhrnov, ktoré boli určené predovšetkým kandidátom krstu:
„Súhrn viery nebol zostavený tak, aby sa páčil ľuďom, ale z celého Písma boli vybraté najhlavnejšie prvky, ktoré tvoria jediné a úplné učenie viery. A tak ako horčičné semeno skrýva v malom zrnku veľa konárov, aj tento súhrn viery obsahuje v niekoľkých slovách všetko náboženské poznanie, ktoré sa nachádza tak v Starom, ako aj v Novom zákone.“2
187Tieto súhrny viery sa volajú „vyznania viery“, lebo zhŕňajú vieru, ktorú vyznávajú kresťania. Volajú sa aj „Krédo“, lebo v latinčine sa zvyčajne začínajú slovom Credo („Verím“). A volajú sa aj „symboly viery“.
188Grécke slovo symbolon znamenalo polovicu rozlomenej veci (napríklad pečate), ktorá slúžila ako poznávací znak. Rozlomené časti sa prikladali k sebe, aby sa overila totožnosť nositeľa. „Symbol viery“ je teda poznávacím znakom i znakom spoločenstva medzi veriacimi. Slovo symbolon neskôr označovalo kompendium, zbierku alebo súhrn. „Symbol viery“ je súhrn hlavných právd viery. Preto je prvým a základným orientačným bodom katechézy.
189Prvé „vyznanie viery“ sa robí pri krste.1237 „Vyznanie viery“ je predovšetkým krstným vyznaním viery.232 Pretože sa krst udeľuje „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19), pravdy viery vyznávané pri krste sa členia podľa ich vzťahu k trom osobám Najsvätejšej Trojice.