2060Dar prikázaní a zákona je súčasťou zmluvy, ktorú Boh uzavrel so svojím ľudom. Podľa Knihy Exodus ľud dostáva zjavenie „desiatich slov“ medzi návrhom zmluvy10
a jej uzavretím,11
keď sa zaviazal, že „splní“ všetko, čo Pán povedal, a že to „zachová“62 (Ex 24, 7). Desatoro sa vždy uvádza iba po pripomenutí zmluvy („Pán, náš Boh, uzavrel s nami na Horebe zmluvu“: Dt 5, 2).
2061Prikázania nadobúdajú svoj plný význam v rámci zmluvy. Podľa Svätého písma morálne konanie človeka dostáva celý svoj zmysel v zmluve a jej prostredníctvom. Prvé z „desiatich slov“ pripomína prvotnú lásku Boha k svojmu ľudu:
„A keďže [človek] pre trest za hriech prešiel z raja slobody do otroctva tohto sveta, prvá veta Desatora, to jest prvé slovo Božích prikázaní,2086 sa týka slobody: ‚Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva‘ (Ex 20, 2; Dt 5, 6).“12
2062Prikázania v prísnom zmysle slova nasledujú až na druhom mieste; vyjadrujú, čo zahŕňa v sebe príslušnosť k Bohu stanovená prostredníctvom zmluvy. Mravný život je odpoveďou na láskyplnú Pánovu iniciatívu.142 Je vďačnosťou, prejavom úcty k Bohu a kultom vzdávania vďaky.2002 Je spoluprácou na pláne, ktorý Boh uskutočňuje v dejinách.
2063Zmluvu a dialóg medzi Bohom a človekom potvrdzuje aj skutočnosť, že všetky prikázania sú vyslovené v prvej osobe („Ja som Pán...“) a sú adresované inej osobe („Ty...“). Vo všetkých Božích prikázaniach adresáta označuje osobné zámeno v jednotnom čísle.878 Boh dáva poznať svoju vôľu všetkému ľudu a zároveň každému osobitne:
Pán „prikazoval lásku k Bohu a naznačoval spravodlivosť voči blížnemu, aby človek nebol ani nespravodlivý, ani nehodný Boha. Desatorom pripravoval človeka na svoje priateľstvo a na svornosť s blížnym... A preto [slová Desatora] ostávajú [aj] u nás [kresťanov] a jeho príchodom v tele sa nerušia, ale sa rozširujú a zveľaďujú.“13
2064Tradícia Cirkvi, verná Svätému písmu a v zhode s Ježišovým príkladom, priznala Dekalógu prvoradú dôležitosť a význam.
2065Od čias svätého Augustína má „desať prikázaní“ prevládajúce miesto v katechéze budúcich krstencov i v katechéze veriacich. V 15. storočí sa ujal zvyk vyjadrovať prikázania Desatora pozitívnymi a rýmovanými formulami, ktoré sa ľahko učili naspamäť. Používajú sa ešte aj dnes. Katechizmy Cirkvi často vysvetľovali kresťanskú morálku podľa poradia „desiatich prikázaní“.
2066V priebehu dejín sa rozdelenie a číslovanie prikázaní menilo. Tento Katechizmus sa pridŕža rozdelenia prikázaní, ktoré zaviedol svätý Augustín a ktoré sa stalo tradičným v Katolíckej cirkvi. To isté rozdelenie majú aj luteránske vyznania. Grécki otcovia urobili trochu odlišné rozdelenie, ktoré nachádzame v pravoslávnych (ortodoxných) cirkvách a v reformovaných spoločenstvách.
2067Desať prikázaní vyjadruje požiadavky lásky k Bohu a k blížnemu. Prvé tri sa vzťahujú viac na lásku k Bohu1853 a ostatných sedem na lásku k blížnemu.
„Ako sú dve prikázania lásky, v ktorých, ako hovorí Pán, spočíva celý Zákon a Proroci,... tak aj desať prikázaní je daných na dvoch tabuliach. Tri, ako sa hovorí, boli napísané na jednej tabuli a sedem na druhej.“14
2068Tridentský koncil učí, že desať prikázaní zaväzuje kresťanov a že aj ospravodlivený človek je povinný ich zachovávať.15
1993 A Druhý vatikánsky koncil tvrdí: „Biskupi ako nástupcovia apoštolov dostávajú od Pána... poslanie učiť všetky národy a hlásať evanjelium všetkému stvoreniu,888 aby všetci ľudia dosiahli spásu vierou, krstom a zachovávaním prikázaní.“16
2069Dekalóg tvorí nedeliteľný celok.2534 Každé „slovo“ odkazuje na každé iné a na všetky; navzájom sa podmieňujú. Dve tabule sa vzájomne objasňujú a tvoria organickú jednotu. Prestúpiť jedno prikázanie znamená porušiť všetky ostatné.17
Nemožno si uctiť druhého človeka, a nevelebiť Boha, jeho Stvoriteľa. Nemožno sa klaňať Bohu, a nemilovať všetkých ľudí, ktorí sú jeho tvormi. Desatoro zjednocuje teologálny (na Boha sa vzťahujúci) a sociálny život človeka.