210Po hriechu Izraela,2116 ktorý sa odvrátil od Boha a klaňal sa zlatému teľaťu,9
Boh vypočuje Mojžišovo orodovanie2577 a súhlasí s tým, že pôjde uprostred neverného ľudu. Tak zjavuje svoju lásku.10
Keď si Mojžiš žiada vidieť jeho slávu, Boh mu odpovedá: „Predvediem pred tebou všetku svoju nádheru a vyslovím pred tebou aj Pánovo meno [YHWH]“ (Ex 33, 18-19). Potom Pán prechádza popred Mojžiša a volá: „Pán, Pán [YHWH, YHWH] je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný“ (Ex 34, 6). Vtedy Mojžiš vyznáva, že Pán je Boh, ktorý odpúšťa.11
211Božie meno „Ja som“ alebo „On je“ vyjadruje vernosť Boha, ktorý napriek nevernosti spočívajúcej v hriechu ľudí a trestu, ktorý si hriech zasluhuje, „preukazuje milosrdenstvo tisícom“ (Ex 34, 7). Boh zjavuje, že je „bohatý na milosrdenstvo“ (Ef 2, 4),604 a ide až tak ďaleko, že vydá svojho vlastného Syna. Ježiš dá svoj život, aby nás oslobodil od hriechu, a tým zjaví, že aj on nosí Božie meno: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že ‚Ja som'“ (Jn 8, 28).
212V priebehu stáročí viera Izraela mohla rozvíjať a prehlbovať bohatstvo, ktoré je obsiahnuté v zjavení Božieho mena. Boh je jeden, okrem neho niet bohov.12
On presahuje svet i dejiny. On stvoril nebo i zem: „Ony sa pominú, ale ty zostaneš; rozpadnú sa sťa odev... Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca“ (Ž 102, 27-78). U neho „niet premeny ani tieňa zmeny“ (Jak 1, 17). On je „Ten, ktorý je“ od vekov a naveky, a preto ostáva stále verný sebe samému a svojim prisľúbeniam.
213Zjavenie nevýslovného mena „Ja som, ktorý som“ obsahuje teda pravdu, že jedine Boh JE. V tomto zmysle Božie meno chápal už preklad Septuaginta a po ňom Tradícia Cirkvi:41 Boh je plnosť bytia a každej dokonalosti, bez začiatku a bez konca. Kým všetky stvorenia dostali od neho všetko, čím sú a čo majú, on jediný je samo svoje Bytie a sám od seba je všetkým, čím je.
214Boh, „Ten, ktorý je“, sa zjavil Izraelu ako ten, ktorý je „veľmi milosrdný a verný“ (Ex 34, 6). Tieto dva výrazy stručne vyjadrujú bohatstvo Božieho mena. Boh vo všetkých svojich dielach ukazuje svoju láskavosť, svoju dobrotu, svoju milosť, svoju lásku, ale aj svoju spoľahlivosť, svoju stálosť, svoju vernosť a svoju pravdu.1062 „Tvoje meno budem oslavovať, pretože si milosrdný a verný“ (Ž 138, 2).13
On je Pravda, lebo „Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy“ (1 Jn 1, 5); on je „Láska“, ako učí apoštol Ján (1 Jn 4, 8).
215„Pravda je podstatou tvojich slov2465 a všetky rozsudky tvojej spravodlivosti sú večné“ (Ž 119, 160). „A teraz, Pane, Bože, ty si Boh a tvoje slová sú pravda“ (2 Sam 7, 28); preto sa Božie prisľúbenia1561063 vždy plnia.14
Boh je Pravda sama, jeho slová nemôžu klamať. Preto sa možno s úplnou dôverou spoľahnúť na pravdivosť a vernosť jeho slova vo všetkom. Počiatkom hriechu a pádu človeka bolo klamstvo Pokušiteľa, ktorý ho naviedol na pochybovanie o Božom slove, o Božej dobrote a vernosti.397
216Božia pravda je Božia múdrosť,295 ktorá vládne v celom poriadku stvorenia a riadenia sveta.15
Boh sám stvoril nebo i zem16
a len on sám môže dať pravé poznanie všetkých stvorených vecí v ich vzťahu k nemu.17
32
217Boh je pravdivý aj vtedy, keď zjavuje seba: učenie, ktoré pochádza od neho, je „zákon pravdy“ (Mal 2, 6). Keď pošle svojho Syna na svet, bude to preto, aby „vydal svedectvo pravde“ (Jn 18, 37):851 „A vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho Pravého“2466 (1 Jn 5, 20).18
218Izrael mohol v priebehu svojich dejín zistiť, že Boh mal iba jediný dôvod, pre ktorý sa mu zjavil a vyvolil si ho spomedzi všetkých národov, aby bol jeho: svoju nezištnú lásku.19
295 A Izrael vďaka svojim prorokom pochopil, že Boh ho zasa len z lásky neprestáva zachraňovať20
a odpúšťať mu jeho nevernosť a jeho hriechy.21
219Láska Boha k Izraelu sa prirovnáva láske otca k svojmu synovi.22
Táto láska je silnejšia ako láska matky k vlastným deťom.23
239 Boh miluje svoj ľud väčšmi ako ženích svoju milovanú nevestu.24
796 Táto láska prekoná aj tie najväčšie nevernosti25
a pôjde až po ten najdrahší dar:458 „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna“ (Jn 3, 16).