2530Boj proti telesnej žiadostivosti zahŕňa v sebe očisťovanie srdca a praktizovanie miernosti.
2531Čistota srdca nám umožní vidieť Boha; už teraz nám umožňuje vidieť všetko z hľadiska Boha.
2532Očisťovanie srdca vyžaduje modlitbu, zachovávanie čistoty a čistý úmysel a pohľad.
2533Čistota srdca si vyžaduje cudnosť, ktorá je trpezlivosťou, skromnosťou a diskrétnosťou. Cudnosť chráni intimitu osoby.
„Nebudeš žiadostivo túžiť... po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu!“ (Ex 20, 17). „Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho ani po jeho poli, ani po jeho sluhovi, ani po jeho slúžke, ani po jeho volovi, ani po jeho oslovi, ani po ničom, čo mu patrí!“ (Dt 5, 21).
„Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6, 21).
2534Desiate prikázanie rozvíja a dopĺňa deviate, ktoré sa vzťahuje na telesnú žiadostivosť. Desiate zakazuje túžbu po cudzom majetku. Tá je koreňom krádeže, lúpeže a podvodu, ktoré zakazuje siedme prikázanie. „Žiadostivosť očí“ (1 Jn 2, 16) vedie k násilnosti a nespravodlivosti, ktoré sú zakázané piatym prikázaním.264
Chamtivosť, podobne ako smilstvo, má pôvod v modloslužbe,2112 ktorá je zakázaná v prvých troch predpisoch zákona.265
Desiate prikázanie sa vzťahuje na úmysel srdca;2069 spolu s deviatym zhŕňa všetky príkazy zákona.
2535Zmyslová túžba nás pobáda na to, aby sme túžili po príjemných veciach, ktoré nemáme. Túžime sa napríklad najesť, keď sme hladní, alebo sa zohriať, keď nám je zima. Takéto túžby sú samy v sebe dobré, ale často prekračujú rozumnú mieru a nutkajú nás,1767 aby sme neprávom túžili po tom, čo nám nepatrí, ale patrí druhým alebo sa im to dlhuje.
2536Desiate prikázanie zakazuje chamtivosť a túžbu bez miery si privlastňovať pozemské dobrá.2445 Zakazuje nezriadenú žiadostivosť pochádzajúcu z nemiernej túžby po bohatstve a jeho moci. Zakazuje aj túžbu dopustiť sa takej nespravodlivosti, ktorou by sa poškodilo blížnemu na jeho pozemskom majetku.
„Keď zákon varuje: ‚Nebudeš žiadostivo túžiť‘, tieto slová majú ten zmysel, aby sme krotili svoje žiadostivé túžby po cudzích veciach. Lebo smäd žiadostivej túžby po cudzích veciach je nesmierny a nekonečný a nikdy sa neutíši, ako je napísané: ‚Lakomec sa nikdy nenasýti peniazmi‘ (Kaz 5, 9).“266
2537Toto prikázanie sa neporuší, ak niekto túži nadobudnúť veci, ktoré patria blížnemu, pokiaľ to chce dosiahnuť spravodlivými prostriedkami. Tradičná katechéza realisticky poukazuje na tých, „ktorí viac ako iní trpia neresťou chamtivosti“ a ktorých preto treba „horlivejšie napomínať, aby zachovávali toto prikázanie“:
„Sú to... [tí] obchodníci..., ktorí si želajú nedostatok vecí a drahotu tovaru a ťažko znášajú, že okrem nich sú aj iní, ktorí predávajú alebo kupujú, a to preto, aby sami mohli drahšie predávať alebo lacnejšie kupovať. V tejto veci podobne hrešia aj tí, čo si želajú, aby druhí trpeli núdzu, aby sa takým spôsobom – či už predajom, alebo kúpou – sami obohatili. Podobne hrešia aj lekári, ktorí si želajú choroby, alebo právnici, ktorí túžia po dôležitých a početných súdnych sporoch a procesoch.“267
2538Desiate prikázanie vyžaduje odstrániť z ľudského srdca závisť.2317 Keď prorok Nátan chcel kráľa Dávida povzbudiť k ľútosti, vyrozprával mu príbeh o chudobnom, ktorý mal iba jednu ovečku, s ktorou zaobchádzal ako s vlastnou dcérou, a o boháčovi, ktorý napriek tomu, že mal množstvo svojich stád, závidel tomu chudobnému a nakoniec mu jeho ovečku ukradol.268
Závisť môže priviesť k najhorším zločinom.269
391 „Závisťou diabla... prišla na svet smrť“ (Múd 2, 24).
„Stojíme navzájom proti sebe a závisť [nám] zrejme podáva zbrane... Keď všetci konáme tak, aby sme zničili [Kristovo telo], aký to raz bude koniec?... Kristovo... telo sme usmrtili... A hoci sa všetci voláme údmi, predsa sa navzájom neznášame – tak ako divé zvery.“270
2539Závisť je jedným z hlavných hriechov.1866 Označuje smútok, ktorý človek pociťuje nad dobrom blížneho, a nemiernu túžbu prisvojiť si toto dobro, hoci aj neoprávnene. Keď želá blížnemu veľké zlo, je to smrteľný hriech.
Svätý Augustín v závisti videl „diabolský hriech“.271
„Zo závisti sa rodí nenávisť, ohováranie, osočovanie, radosť z nešťastia blížneho, ale smútok z jeho šťastia.“272