2540Závisť je jednou z foriem smútku, a teda je odmietnutím lásky; pokrstený má proti nej bojovať dobroprajnosťou.1829 Závisť často pochádza z pýchy; pokrstený sa má usilovať žiť v pokore:
„Chcel by som, aby bol Boh mnou oslávený. – Teš sa teda, keď brat vyniká, a Boh bude tebou oslávený. A všetci budú hovoriť: ‚Nech je zvelebený Boh‘, ktorý má takých služobníkov, čo úplne premohli závisť a vzájomne sa tešia z dobier druhých.“273
2541Ekonómia zákona a milosti odvracia ľudské srdce od chamtivosti a závisti; uvádza ho do túžby po najvyššom dobre;17182764 poúča ho o túžbach Ducha Svätého, ktorý nasycuje srdce človeka.
Boh prisľúbení vždy varoval človeka pred zvodmi397 toho, čo sa od počiatku zdá „na jedenie chutné, na pohľad krásne a na poznanie vábivé“ (Gn 3, 6).
2542Zákon daný Izraelu nikdy nebol dostačujúci na ospravodlivenie1963 tých, čo mu boli podriadení; ba stal sa nástrojom „žiadostivosti“.274
Nezhoda medzi chcením a konaním275
poukazuje na konflikt medzi Božím zákonom, ktorý je zákonom rozumu, a iným zákonom, ktorý „ma robí zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch“ (Rim 7, 23).
2543„Ale teraz sa zjavila Božia spravodlivosť bez zákona1992 a dosvedčujú ju Zákon i Proroci: Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria“ (Rim 3, 21-22). Odvtedy veriaci v Krista „ukrižovali telo s jeho vášňami a žiadosťami“ (Gal 5, 24); vedie ich Duch276
a riadia sa túžbami Ducha.277
2544Ježiš prikazuje svojim učeníkom, aby mu dali prednosť pred všetkým a pred všetkými a navrhuje im, aby sa zriekli všetkého, čo majú,278
pre neho a pre evanjelium.279
Krátko pred svojím umučením im dal za príklad chudobnú jeruzalemskú vdovu, ktorá pri svojej chudobe dala všetko, čo mala na živobytie.280
Príkaz odpútať sa od bohatstva je záväzný pre vstup do nebeského kráľovstva.544
2545Všetci veriaci v Krista sa majú snažiť „správne usmerňovať svoje náklonnosti, aby im používanie pozemských vecí a lipnutie na bohatstve proti duchu evanjeliovej chudoby neprekážalo v úsilí o dokonalú lásku“.281
2013
2546„Blahoslavení chudobní v duchu“ (Mt 5, 3). Blahoslavenstvá zjavujú poriadok šťastia a milosti, krásy a pokoja.1716 Ježiš velebí radosť chudobných, ktorých už je Božie kráľovstvo.282
„Domnievam sa, že slovo nazýva chudobou v duchu dobrovoľnú pokoru ducha a ako príklad tejto [pokory] nám Apoštol predkladá chudobu Boha, keď hovorí: ‚Ktorý, hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobným‘ (2 Kor 8, 9).“283
2547Ježiš sa sťažuje na bohatých, lebo nachádzajú svoju útechu v hojnosti majetkov (Lk 6, 24). „Nech teda pyšní vyhľadávajú a obľubujú pozemské kráľovstvá: Blahoslavení však chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“284
Odovzdanosť do prozreteľnosti nebeského Otca oslobodzuje305 od ustarostenosti o zajtrajšok.285
Dôvera v Boha pripravuje človeka na blahoslavenstvo chudobných. Oni uvidia Boha.
2548Túžba po pravom šťastí oslobodzuje človeka od nezriadenej náklonnosti k bohatstvám tohto sveta, aby sa zavŕšila vo videní Boha2519 a v jeho blaženosti. „Prisľúbenie [vidieť Boha] je také veľké, že presahuje najvyššiu hranicu blaženosti... Lebo vidieť znamená v Písme to isté ako vlastniť... Kto teda vidí Boha, tým, že vidí, dosiahol, čokoľvek sa počíta medzi dobrá.“286
2549Svätý ľud má s pomocou milosti zhora bojovať, aby dosiahol dobrá, ktoré Boh sľubuje. Aby veriaci v Krista mohli vlastniť a vidieť Boha, umŕtvujú svoje žiadostivosti a s Božou milosťou víťazia nad zvodmi rozkoše a moci.2015