2600Evanjelium podľa svätého Lukáša zdôrazňuje pôsobenie Ducha Svätého a zmysel modlitby v Kristovom poslaní. Ježiš sa modlí pred rozhodujúcimi chvíľami svojho poslania: pred tým, ako o ňom vydá svedectvo Otec pri jeho krste41 a pri jeho premenení,42 535554 a pred tým, ako svojím umučením uskutoční plán Otcovej lásky.43 612 Modlí sa aj pred rozhodujúcimi chvíľami, s ktorými je spojené poslanie jeho apoštolov: pred vyvolením a povolaním Dvanástich,44 pred Petrovým vyznaním o ňom,858443 že je „Boží Mesiáš“,45 a napokon sa modlí, aby viera hlavy apoštolov neochabla v pokušení.46 Ježišova modlitba pred spasiteľnými skutkami, ktoré Otec žiada od neho vykonať, je poníženým a dôveryplným odovzdaním jeho ľudskej vôle do láskyplnej vôle Otca.

2601„Raz sa [Ježiš] na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: ‚Pane, nauč nás modliť sa!'“ (Lk 11, 1). Či Kristov učeník netúži modliť sa predovšetkým preto, že vidí modliť sa svojho učiteľa? Môže sa to teda naučiť od učiteľa modlitby. Deti sa učia modliť k Otcovi tak, že pozorujú a počúvajú Syna.2765

2602Ježiš sa často uťahuje do ústrania, do samoty, na vrch, najradšej v noci, aby sa modlil.47 616 Pretože pri svojom vtelení vzal na seba ľudskú prirodzenosť, vnáša aj ľudí do svojej modlitby a obetuje ich Otcovi, keď obetuje sám seba. On, Slovo, ktoré „si vzalo telo“, má vo svojej ľudskej modlitbe účasť na všetkom, čo zakusujú jeho „bratia“;48 má súcit s ich slabosťami, aby ich od nich oslobodil.49 Na to ho Otec poslal. Jeho slová a jeho skutky sú teda viditeľným prejavom jeho modlitby „v skrytosti“.

2603Evanjelisti zachovali dve výslovnejšie Ježišove modlitby z čias jeho verejného účinkovania. Každá z nich sa začína vzdávaním vďaky.2637 V prvej50 Ježiš vyznáva Otca, uznáva ho a zvelebuje, pretože skryl tajomstvá Božieho kráľovstva pred tými, čo sa považujú za múdrych, a zjavil ich „maličkým“ (chudobným z blahoslavenstiev).2546 Jeho dojatie: „Áno, Otče“ vyjadruje hĺbku jeho srdca, jeho súhlas s tým, „čo sa páči“ Otcovi,494 a to ako ozvenu slov „Nech sa stane“ jeho Matky vo chvíli jeho počatia a ako predohru toho, čo povie Otcovi vo svojej smrteľnej úzkosti. Celá Ježišova modlitba je v tomto láskyplnom súhlase jeho ľudského srdca s „tajomstvom... vôle“ Otca (Ef 1, 9).

2604Druhú Ježišovu modlitbu uvádza svätý Ján51 pred vzkriesením Lazára. Túto udalosť predchádza vzdávanie vďaky: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul;“ v tom je zahrnuté, že Otec vždy vypočuje jeho prosbu. A Ježiš hneď dodáva: „Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ.“ Z toho vyplýva, že Ježiš prosí stále. Tak nám Ježišova modlitba, založená na vzdávaní vďaky, ukazuje, ako máme prosiť: skôr ako je dar udelený, Ježiš sa odovzdáva tomu, ktorý dáva a ktorý dáva seba samého vo svojich daroch. Darca je vzácnejší ako udelený dar; je „poklad“, v ktorom je srdce jeho Syna;478 dar sa udeľuje „navyše“.52

Ježišova „veľkňazská“ modlitba53 má jedinečné miesto2746 v ekonómii (uskutočňovaní plánu) spásy. Budeme o nej uvažovať na konci prvého oddielu. Zjavuje totiž stále aktuálnu modlitbu nášho veľkňaza a zároveň obsahuje to, čo nás Ježiš učí v modlitbe k nášmu Otcovi, ktorú rozvedieme v druhom oddiele.

2605Keď prišla hodina, v ktorej Ježiš zavŕši plán Otcovej lásky, necháva vytušiť nesmiernu hĺbku svojej synovskej modlitby, a to nielen pred tým, ako sa dobrovoľne vydá: („Otče... nie moja, ale tvoja vôľa“ Lk 22, 42), ale aj vo svojich posledných slovách na kríži, kde modlitba a darovanie seba sú jedno: („Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“614 Lk 23, 34); „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23, 43); „Žena, hľa, tvoj syn... Hľa, tvoja matka“ (Jn 19, 26-27); „Žíznim“ (Jn 19, 28); „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mk 15, 34);54 „Je dokonané“ (Jn 19, 30); „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46), až po to „zvolanie mocným hlasom“, pri ktorom vydýchol a odovzdal ducha.55

2606V tomto výkriku vteleného Slova403 sú zhrnuté všetky úzkosti ľudstva všetkých čias, podrobeného hriechu a smrti, všetky prosby a orodovania dejín spásy. A hľa, Otec ich prijíma a nad všetko očakávanie ich vypočuje tým, že vzkriesi svojho Syna.653 Tak sa napĺňa a završuje dráma modlitby v ekonómii (uskutočňovaní plánu) stvorenia a spásy.2587 V Kristovi nám žaltár dáva kľúč od tejto drámy. Lebo v „dnešku“ zmŕtvychvstania Otec hovorí: „Ty si môj Syn. Ja som ťa dnes splodil. Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem“ (Ž 2, 7-8).56

List Hebrejom dramatickými slovami vyjadruje, ako Ježišova modlitba uskutočňuje víťazstvo spásy: „On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú“ (Hebr 5, 7-9).

Ježiš učí modliť sa

2607Keď sa Ježiš modlí, už tým nás učí modliť sa.520 Teologálna (na Boha zameraná) cesta našej modlitby je jeho modlitba k Otcovi. Ale evanjelium nám podáva aj Ježišovo výslovné učenie o modlitbe. Ježiš sa nás ako vychovávateľ ujíma tam, kde sme, a postupne nás vedie k Otcovi. Keď sa Ježiš obracia na zástupy, ktoré ho nasledujú, vychádza z toho, čo už poznajú o modlitbe podľa starej zmluvy, a otvára ich novosti prichádzajúceho kráľovstva. Potom im túto novosť zjavuje v podobenstvách. A napokon svojim učeníkom, ktorí majú byť vychovávateľmi modlitby v jeho Cirkvi, bude otvorene hovoriť o Otcovi a o Duchu Svätom.

2608Už v reči na vrchu Ježiš dôrazne žiada obrátenie srdca:5411430 zmierenie sa s bratom pred prinesením obety na oltár,57 lásku k nepriateľom a modlitbu za prenasledovateľov,58 modlitbu k Otcovi „v skrytosti“ (Mt 6, 6), modlitbu bez mnohých slov,59 odpúšťanie z hĺbky srdca v modlitbe,60 čistotu srdca a hľadanie kráľovstva.61 Toto obrátenie je úplne zamerané na Otca, je synovské.

2609Keď je srdce takto rozhodnuté obrátiť sa, učí sa modliť vo viere.153 Viera je synovské primknutie sa Bohu bez ohľadu na to, čo cítime a chápeme. Stala sa možnou, lebo milovaný Syn nám otvára prístup k Otcovi.1814 Môže od nás žiadať, aby sme „hľadali“ a „klopali“, lebo on sám je brána a cesta.62