520Ježiš sa v celom svojom živote prejavuje ako náš vzor.199 459 Je „dokonalý človek“,200 359 ktorý nás pozýva, aby sme sa stali jeho učeníkmi a nasledovali ho: svojou poníženosťou nám dal príklad, ktorý máme nasledovať,201 2607 svojou modlitbou priťahuje k modlitbe,202 svojou chudobou vyzýva, aby sme dobrovoľne prijímali núdzu a prenasledovanie.203

521Kristus spôsobuje, aby sme všetko, čo žil on, mohli žiť v ňom2715 a on to mohol žiť v nás.1391 „Boží Syn sa svojím vtelením určitým spôsobom zjednotil s každým človekom.“204 Sme povolaní, aby sme boli jedno s ním; ako údom svojho tela nám dáva účasť na tom, čo prežil vo svojom tele pre nás a ako náš vzor:

„Musíme predlžovať a uskutočňovať v sebe Ježišove stavy a tajomstvá a často ho prosiť, aby ich završoval a uskutočňoval v nás a v celej svojej Cirkvi... Veď Boží Syn má v úmysle dať nám účasť na svojich tajomstvách a určitým spôsobom ich rozvíjať a v nich pokračovať v nás a v celej svojej Cirkvi,... a to tak milosťami, ktoré nám chce udeliť, ako aj účinkami, ktoré v nás chce týmito tajomstvami spôsobiť. Takto ich v nás chce uskutočňovať.“205

Prípravy

522Príchod Božieho Syna na svet je taká nesmierna udalosť, že ju Boh pripravoval počas stáročí.711762 Obrady a obety, obrazy a symboly „prvej zmluvy“ (Hebr 9, 15), to všetko Boh zameriava na Krista; ohlasuje ho ústami prorokov, ktorí postupne vystupujú v Izraeli. Ešte aj v srdciach pohanov vzbudzuje nejasné očakávanie jeho príchodu.

523Svätý Ján Krstiteľ je bezprostredným Pánovým predchodcom,206 712-720 ktorý bol poslaný, aby mu pripravil cestu.207 Ako „prorok Najvyššieho“208 prevyšuje všetkých prorokov,209 je z nich posledný,210 ním sa začína evanjelium;211 už v lone svojej matky pozdravuje Kristov príchod212 a svoju radosť nachádza v tom, že je „ženíchov priateľ“ (Jn 3, 29); označuje ho za Božieho Baránka, „ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29). Ide pred Ježišom „s Eliášovým duchom a mocou“ (Lk 1, 17) a vydáva o ňom svedectvo svojím kázaním, svojím krstom na obrátenie a nakoniec svojou mučeníckou smrťou.213

524Každoročným slávením liturgie Adventu1171 Cirkev aktualizuje toto očakávanie Mesiáša: keď sa veriaci zapájajú do dlhej prípravy na prvý príchod Spasiteľa, obnovujú v sebe vrúcnu túžbu po jeho druhom príchode.214 Slávením Predchodcovho narodenia a jeho mučeníckej smrti sa Cirkev pripája k jeho túžbe: „On musí rásť a mňa musí ubúdať“ (Jn 3, 30).

Tajomstvo Vianoc

525Ježiš sa narodil v biednej maštali v chudobnej rodine.215 Prvými svedkami tejto udalosti sú jednoduchí pastieri.437 V tejto chudobe sa prejavuje nebeská sláva.216 2443 Cirkev neprestáva ospevovať slávu tejto noci:

„Dnes Panna privádza na svet Večného
a zem poskytuje jaskyňu Nedostupnému.
Anjeli s pastiermi ho velebia
a mudrci vedení hviezdou putujú,
lebo sa narodilo pre nás
malé Dieťa, večný Boh!“217

526„Stať sa dieťaťom“ vo vzťahu k Bohu je podmienkou na vstup do kráľovstva.218 Preto sa treba ponížiť,219 stať sa maličkým, ba viac: treba sa „znova narodiť“ (Jn 3, 7), narodiť sa z Boha,220 aby sme sa stali „Božími deťmi“ (Jn 1, 12). Tajomstvo Vianoc sa v nás uskutočňuje, keď sa v nás utvára Kristus.221 Vianoce sú tajomstvom tejto „obdivuhodnej výmeny“:

„Aká obdivuhodná výmena! Stvoriteľ ľudského pokolenia si vzal ľudskú dušu i telo a narodil sa z Panny; bez pričinenia človeka sa stal človekom a dal nám účasť na svojom božstve.“222 460

Tajomstvá Ježišovho detstva

527Ježišova obriezka na ôsmy deň po jeho narodení223 je znakom jeho začlenenia do Abrahámovho potomstva, do ľudu zmluvy, jeho podriadenosti zákonu224 580 a jeho oprávnenia na kult Izraela, na ktorom sa bude zúčastňovať po celý život. Tento znak je predobrazom „Kristovej obriezky“, ktorou je krst.225 1214

528Zjavenie Pána (Epifánia) je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne226 sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu.227 V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi228 ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy229 hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov.230 Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k židom231 a prijmú od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone.232 711-716 Zjavenie Pána (Epifánia) zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov233 122 a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“.234

529Obetovanie Ježiša v chráme235 583 ho predstavuje ako prvorodeného, ktorý patrí Pánovi.236 So Simeonom a Annou celé očakávanie Izraela prichádza na stretnutie so svojím Spasiteľom (tak túto udalosť volá byzantská tradícia). Ježiš je uznaný za toľko očakávaného Mesiáša,439 za „svetlo pohanov“ a „slávu Izraela“, ale aj za „znamenie, ktorému budú odporovať“. Meč bolesti predpovedaný Márii ohlasuje tú inú, dokonalú a jedinú obetu,614 obetu kríža, ktorá prinesie spásu, ktorú Boh „pripravil pred tvárou všetkých národov“.