2730Boj proti nášmu privlastňujúcemu si a panovačnému „ja“ je v kladnom zmysle bedlivosť, ostražitosť srdca. Keď Ježiš nástojí na bedlivosti, tá sa vždy vzťahuje na neho, na jeho príchod v posledný deň a každý deň: „dnes“. Ženích prichádza o polnoci.2659 Svetlo, ktoré nesmie zhasnúť, je svetlo viery: „V srdci mi znejú tvoje slová: Hľadajte moju tvár“ (Ž 27, 8).

2731Inou ťažkosťou najmä pre tých, čo sa chcú úprimne modliť, je suchopárnosť. Býva súčasťou kontemplatívnej modlitby, pri ktorej sa srdce cíti opustené, bez záľuby v myšlienkach, spomienkach a citoch, a to aj duchovných. Je to chvíľa čistej viery, ktorá zostáva verne s Ježišom v smrteľnej úzkosti a v hrobe. „Ak pšeničné zrno... odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Jn 12, 24). Ak je suchopárnosť zavinená tým, že chýbajú korene, lebo slovo padlo na skalu, boj je súčasťou obrátenia.17 1426

Zoči-voči pokušeniam pri modlitbe

2732Najčastejším a najskrytejším pokušením je náš nedostatok viery.2609 Menej sa prejavuje zjavnou neverou2089 než faktickým uprednostňovaním niečoho iného. Keď sa začneme modliť, ako prvoradé sa nám predstavia tisíce prác alebo starostí, ktoré sa zdajú naliehavé. Je to znova chvíľa pravdy pre srdce a pre jeho uprednostňujúcu lásku. Niekedy sa obraciame na Pána ako na posledné útočisko. Ale skutočne tomu veríme?2092 Inokedy si berieme Pána za spojenca, lenže srdce zostáva ešte domýšľavé. V každom prípade náš nedostatok viery dáva najavo, že ešte nemáme dispozíciu pokorného srdca: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“2074 (Jn 15, 5).

2733Iným pokušením, ktorému domýšľavosť otvára dvere,2094 je duchovná znechutenosť (po latinsky acedia). Pod týmto výrazom otcovia duchovného života chápu určitú formu depresie zavinenú ochabnutím v askéze, poklesom bedlivosti a nedbanlivosťou srdca: „Duch je síce ochotný, ale telo je slabé“ (Mt 26, 41). Z čím väčšej výšky človek padne, tým viac si ublíži.2559 Bolestná stiesnenosť je opakom domýšľavosti. Kto je pokorný, nečuduje sa svojej úbohosti; ona ho vedie k tomu, aby mal väčšiu dôveru, aby vytrvalo odolával.

Prečo sa sťažujeme, že nie sme vypočutí?

2735Ponajprv by nás malo prekvapiť jedno zistenie. Keď chválime Boha alebo keď mu vo všeobecnosti vzdávame vďaky za jeho dobrodenia, nestaráme sa veľmi o to, aby sme vedeli, či mu je naša modlitba milá. Zato si však žiadame vidieť výsledok svojej prosby. Aká je vlastne naša predstava o Bohu, ktorá motivuje našu modlitbu:2779 je Boh pre nás prostriedkom, ktorým si možno poslúžiť, alebo Otcom nášho Pána Ježiša Krista?

2736Sme presvedčení, že „nevieme ani to, za čo sa máme modliť,2559 ako treba“ (Rim 8, 26)? Prosíme Boha o „vhodné dobrá“? Náš Otec dobre vie, čo potrebujeme, prv ako by sme ho o to prosili,19 1730 ale čaká na našu prosbu, lebo dôstojnosť jeho detí spočíva v ich slobode. Treba sa teda modliť s jeho Duchom slobody, aby sme mohli skutočne poznať jeho túžbu.20

2737„Nič nemáte, lebo neprosíte. Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti“ (Jak 4, 2-3).21 Ak prosíme so srdcom rozdeleným, „cudzoložným“,22 Boh nás nemôže vypočuť, lebo chce naše dobro, náš život. „Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí: ‚Takmer žiarlivo túži po nás Duch, ktorý v nás prebýva?'“ (Jak 4, 5). Náš Boh je na nás „žiarlivý“, čo je znakom, že jeho láska je pravdivá. Vniknime do túžby jeho Ducha a budeme vypočutí:

„Nevyžaduj hneď [vypočutie] prosby, akoby si mal na to právo; chce ti totiž preukázať oveľa viac dobrodení, ak vytrváš v modlitbe.“23

Boh chce, „aby sme v modlitbách cvičili svoju túžbu, ktorou by sme potom boli schopní prijať to, čo nám chce dať“.24

Ako je naša modlitba účinná?

2738Zjavenie o modlitbe v ekonómii spásy nás učí, že viera sa opiera o pôsobenie Boha v dejinách.2568 Synovskú dôveru vzbudzuje jeho vrcholné dielo: umučenie a zmŕtvychvstanie jeho Syna. Kresťanská modlitba je spoluprácou s jeho prozreteľnosťou, s jeho plánom lásky k ľuďom.307

2739U svätého Pavla je táto dôvera „odvážna“,25 2778 zakladá sa na modlitbe Ducha v nás a na vernej láske Otca, ktorý nám dal svojho jediného Syna.26 Premena srdca, ktoré sa modlí, je prvou odpoveďou na našu prosbu.