270Boh je všemohúci Otec. Jeho otcovstvo a jeho moc sa navzájom objasňujú. Svoju otcovskú všemohúcnosť2777 prejavuje totiž tým, ako sa stará o to, čo potrebujeme;96
ďalej tým, že nás prijíma za adoptívne deti („Budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán“: 2 Kor 6, 18); a napokon svojím nekonečným milosrdenstvom, lebo najväčšmi prejavuje svoju moc, keď slobodne odpúšťa hriechy.1441
271Božia všemohúcnosť nie je svojvoľná: „V Bohu je moc a bytnosť, vôľa a rozum, múdrosť a spravodlivosť to isté, takže v Božej moci nemôže byť nič, čo by nemohlo byť v jeho spravodlivej vôli a v jeho múdrom rozume.“97
272Vieru v Boha Otca všemohúceho môže skúsenosť so zlom a utrpením podrobiť skúške.309 Niekedy sa môže zdať, že Boh je neprítomný a neschopný zabrániť zlu. Boh Otec však zjavil svoju všemohúcnosť412najtajomnejším spôsobom v dobrovoľnom ponížení a v zmŕtvychvstaní svojho Syna,609 ktorými premohol zlo. Ukrižovaný Kristus je teda Božia moc a Božia múdrosť. „Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia“ (1 Kor 1, 25). V Kristovom zmŕtvychvstaní648 a povýšení Otec konal „podľa pôsobenia“ svojej „mocnej sily“ a ukázal, „aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás veriacich“ (Ef 1, 19-22).
273Iba viera môže prijať tajomné cesty Božej všemohúcnosti. Táto viera sa chváli svojimi slabosťami, aby pritiahla na seba Kristovu silu.98
148 Vrcholným vzorom tejto viery je Panna Mária, ktorá uverila, že „Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1, 37), a mohla zvelebovať Pána: „lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno“ (Lk 1, 49).
274„Nič nemôže tak posilniť našu vieru a nádej, ako keď sme vo svojom srdci pevne presvedčení, že Boh môže všetko.18141817 Lebo keď ľudský rozum spozná, že Boh je všemohúci, ľahko a bez zaváhania bude súhlasiť so všetkým, čo treba veriť, aj keby to bolo veľké a obdivuhodné a prevyšovalo by to poriadok a zákony prírody.“99
275So spravodlivým Jóbom vyznávame: „Viem, že si všemohúci: všetko, čo si zaumieniš, môžeš uskutočniť“ (Jób 42, 2).
276Cirkev, verná svedectvu Písma, sa v modlitbe často obracia na „všemohúceho a večného Boha“ („Omnipotens sempiterne Deus...“), lebo pevne verí, že „Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1, 37).100
277Boh prejavuje svoju všemohúcnosť, keď nás odvracia od našich hriechov a svojou milosťou obnovuje s nami priateľstvo: „Bože, ty najviac prejavuješ svoju všemohúcnosť, keď sa zmilúvaš a odpúšťaš.“101
278Kto neverí, že Božia láska je všemohúca, ako uverí, že nás Otec mohol stvoriť, Syn vykúpiť a Duch Svätý posvätiť?
279„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gn 1, 1). Týmito slávnostnými slovami sa začína Sväté písmo. Vyznanie viery preberá tieto slová, keď vyznáva Boha Otca všemohúceho ako „Stvoriteľa neba i zeme“,102
„sveta viditeľného i neviditeľného.“103
Najprv teda budeme hovoriť o Stvoriteľovi, potom o jeho stvorení a napokon o páde do hriechu, z ktorého nás prišiel vyslobodiť Ježiš Kristus, Boží Syn.