2760V liturgickej praxi sa k Modlitbe Pána veľmi skoro začala pridávať doxológia.2855 V Didaché je to: „Lebo tvoja je moc i sláva naveky.“3 Apoštolské konštitúcie pridávajú pred slovo „moc“ výraz „kráľovstvo“4 a táto formula je za našich čias zachovaná v ekumenickej modlitbe. Byzantská tradícia po slove „sláva“ pripája „Otca i Syna i Svätého Ducha“. Rímsky misál rozvíja poslednú prosbu Otčenáša5 vo výslovnej perspektíve očakávania blaženej nádeje2854 a príchodu nášho Pána Ježiša Krista.6 Potom nasleduje zvolanie zhromaždenia – doxológia z apoštolských konštitúcií.

1. článok
„Súhrn celého evanjelia“

2761„V Modlitbe [Pána] je skutočne obsiahnutý súhrn celého evanjelia.“7 „Keď nás [Pán] naučil, ako sa máme modliť, povedal: ‚Proste a dostanete‚ (Jn 16, 24). Sú veci, ktoré si každý vyprosuje podľa okolností; po predložení náležitej a riadnej modlitby, ktorá je akoby základom pridaných želaní, je oprávnené zvonku pripojiť [iné] prosby.“8

I. V strede Písem

2762Keď svätý Augustín poukázal na to, že žalmy sú hlavnou potravou kresťanskej modlitby a že sa vlievajú do prosieb Otčenáša, uzatvára:

„Ak prejdeš všetky slová svätých prosieb [žalmov], myslím, že [v nich] nenájdeš nič, čo by neobsahovala a v sebe nezahŕňala táto Pánova modlitba.“9

2763Všetky Písma (Zákon, Proroci a Žalmy)102 sa splnili v Ježišovi Kristovi.10 Evanjelium je touto „dobrou zvesťou“. Jeho prvé ohlasovanie zhrnul svätý Matúš do reči na vrchu.11 A modlitba k nášmu Otcovi je v strede tohto ohlasovania. V tomto kontexte sa vyjasňuje každá prosba modlitby, ktorú nám zanechal Pán:

„Modlitba Pána je najdokonalejšia [modlitba]... V Modlitbe Pána sa nielen prosí o všetky veci, po ktorých môžeme oprávnene túžiť,2541 ale aj v tom poradí, v akom po nich treba túžiť, takže táto modlitba nás učí nielen prosiť, ale aj formuje všetky naše city.“12

2764Reč na vrchu je učenie pre život,1965 „Modlitba Pána“ je modlitba, ale v jednej i druhej Pánov Duch dáva novú formu našim túžbam, týmto vnútorným hnutiam, ktoré oživujú náš život. Ježiš nás svojimi slovami učí tomuto novému životu a poučuje nás,1969 aby sme si ho vyprosovali modlitbou. Od správnosti našej modlitby bude závisieť aj správnosť nášho života v ňom.

II. „Modlitba Pána“

2765Tradičný názov „Modlitba Pána“ (Oratio dominica) znamená, že modlitbu k nášmu Otcovi nás naučil a dal nám ju Pán Ježiš. Táto modlitba, ktorá pochádza od Ježiša, je skutočne jedinečná – je „Pánova“.2701 Na jednej strane nám slovami tejto modlitby jednorodený Syn skutočne odovzdáva slová, ktoré Otec dal jemu:13 je učiteľom našej modlitby. Na druhej strane ako vtelené Slovo vo svojom ľudskom srdci pozná potreby svojich ľudských bratov a sestier a zjavuje nám ich: je vzorom našej modlitby.

2766Ale Pán Ježiš nám nezanechal formulu, ktorú by sme mali mechanicky opakovať.14 Ako je to pri každej ústnej modlitbe, Duch Svätý učí Božie deti modliť sa k ich Otcovi prostredníctvom Božieho slova. Ježiš nám nielen odovzdáva slová našej synovskej modlitby, ale nám zároveň dáva aj Ducha, aby sa tieto slová stali v nás „duchom a životom“ (Jn 6, 63). Ba viac, dôkaz a možnosť našej synovskej modlitby je v tom, že Otec „poslal do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: ‚Abba, Otče!'“ (Gal 4, 6). Keďže naša modlitba tlmočí naše túžby Bohu, je to opäť „ten, ktorý skúma srdcia“, Otec, ktorý „vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu“ (Rim 8, 27). Modlitba k nášmu Otcovi sa začleňuje do tajomného poslania Syna a Ducha Svätého.690

III. Modlitba Cirkvi

2767Tento nerozlučiteľný dar Pánových slov a Ducha Svätého, ktorý týmto slovám dáva život v srdciach veriacich, Cirkev prijímala a žila z neho už od svojich začiatkov. Prvé kresťanské spoločenstvá sa modlia Modlitbu Pána „trikrát denne“15 namiesto „Osemnástich dobrorečení“ zaužívaných v prejavoch židovskej zbožnosti.

2768Podľa apoštolskej tradície je Modlitba Pána podstatne zakorenená v liturgickej modlitbe.

Pán nás „učí modliť sa spoločnú modlitbu za bratov. Veď nehovorí Otče môj, ktorý si na nebesiach, ale Otče náš, prosiac za spoločné telo [Cirkvi].“16

Vo všetkých liturgických tradíciách je Modlitba Pána integrálnou (neoddeliteľnou) súčasťou hlavných hodín posvätného ofícia. Ale jej ekleziálna povaha sa jasne prejavuje najmä v troch sviatostiach uvádzania do kresťanského života:

2769Pri krstebirmovaní odovzdanie (traditio)1243 Modlitby Pána znamená nové narodenie pre Boží život. Keďže kresťanská modlitba znamená hovoriť k Bohu samým Božím slovom, tí, čo „sa znovuzrodili... Božím slovom, živým a večným“ (1 Pt 1, 23), učia sa vzývať svojho Otca skrze jediné Slovo, ktoré on vždy vypočuje. A odteraz to môžu robiť, lebo pečať pomazania Ducha Svätého je nezmazateľne vtlačená do ich srdca, na ich uši, na ich pery a do celej ich synovskej bytosti. Preto je väčšina patristických komentárov k modlitbe Otče náš určená katechumenom a novopokrsteným. Keď sa Cirkev modlí Modlitbu Pána, je to vždy ľud „novo narodených“, ktorý sa modlí a dosahuje milosrdenstvo.17