300Boh je nekonečne väčší ako všetky jeho diela:137
42 jeho „veleba sa vznáša nad nebesia“ (Ž 8, 2),223 jeho „veľkosť nemožno preskúmať“ (Ž 145, 3). Ale keďže je zvrchovaným a slobodným Stvoriteľom a prvou príčinou všetkého, čo jestvuje, je prítomný v najhlbšom vnútri svojich stvorení: „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 28). Podľa slov svätého Augustína Boh je „vnútornejší ako to, čo je vo mne najvnútornejšie, a vyšší ako to, čo je vo mne najvyššie“.138
301Po stvorení Boh nenecháva svoje stvorenie samo na seba. Nielenže mu dáva bytie a jestvovanie, ale v každom okamihu ho udržiava v „bytí“, dáva mu schopnosť konať a vedie ho k jeho cieľu.1951 Uznať túto úplnú závislosť od Stvoriteľa je prameňom múdrosti a slobody,396 radosti a dôvery:
„Lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil; lebo keby si bol niečo nenávidel, nebol by si to utvoril. Akože by mohlo niečo obstáť, keby si to nechcel ty? Alebo ako by sa bolo niečo zachovalo, keby si to nebol ty povolal k jestvote? Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života“ (Múd 11, 24-26).
302Stvorenie má svoju vlastnú dobrotu a dokonalosť, ale z rúk Stvoriteľa nevyšlo úplne dokončené. Je stvorené v stave napredovania („in statu viae“) ku konečnej dokonalosti, ktorú mu určil Boh a ktorú má ešte len dosiahnuť. Opatrenia, prostredníctvom ktorých Boh vedie svoje stvorenie k tejto dokonalosti, voláme Božia prozreteľnosť.
„Boh chráni a riadi svojou prozreteľnosťou všetko, čo stvoril, ‚siaha mocne od jedného konca k druhému a všetko riadi najlepšie‘ (Múd 8, 1). ‚Všetko je obnažené a odkryté pred‘ jeho ‚očami‘ (Hebr 4, 13), aj to, čo sa stane slobodným konaním tvorov.“139
303Svedectvo Písma je jednoznačné: starostlivosť Božej prozreteľnosti je konkrétna a bezprostredná, stará sa o všetko, od najmenších vecí až po veľké svetové a dejinné udalosti. Sväté knihy zdôrazňujú absolútnu Božiu moc nad behom udalostí: „Náš Boh je v nebi a stvoril všetko,269 čo chcel“ (Ž 115, 3). A o Kristovi sa hovorí: „Keď on otvára, nik nezavrie, a keď zatvára, nik neotvorí“ (Zjv 3, 7). „V ľudskom srdci je veľa myšlienok, uskutoční sa však iba rozhodnutie Pánovo“ (Prís 19, 21).
304Vidíme, že Duch Svätý, hlavný autor Svätého písma, často pripisuje Bohu určité činy bez toho, žeby spomenul druhotné príčiny. To nie je primitívny „spôsob reči“, ale dôkladný spôsob, ako pripomenúť prvenstvo Boha a jeho absolútnu moc nad dejinami a svetom,140
a tak vychovávať k dôvere v neho.2568 Modlitba žalmov je veľkou školou tejto dôvery.141
305Ježiš žiada detskú odovzdanosť do prozreteľnosti2115 nebeského Otca, ktorý sa stará aj o najmenšie potreby svojich detí: „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ‚Čo budeme jesť?‘ alebo: ‚Čo budeme piť?‘!... Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše“ (Mt 6, 31-33).142
306Boh je zvrchovaným Pánom svojho plánu. Ale na jeho uskutočňovanie používa aj spolupôsobenie stvorení.1884 To nie je znak slabosti, ale veľkosti a dobroty všemohúceho Boha.1951 Boh totiž nedáva svojim stvoreniam iba jestvovanie, ale aj dôstojnosť, aby konali samy, aby jedny boli príčinou a počiatkom druhých, a tak spolupracovali na uskutočňovaní jeho plánu.
307Boh ľuďom dáva aj schopnosť slobodne mať účasť106 na jeho prozreteľnosti, keď im zveruje zodpovednú úlohu373 „podmaniť si“ zem a ovládať ju.143
Boh takto uschopňuje ľudí,1954 aby boli rozumnými a slobodnými príčinami, aby dopĺňali dielo stvorenia2427 a zdokonaľovali jeho súlad pre svoje dobro a pre dobro blížnych. Ľudia často nevedome spolupracujú s Božou vôľou, no môžu sa aj vedome zapojiť do Božieho plánu svojimi skutkami, svojimi modlitbami, ale aj svojím utrpením.144
2738 Tak sa naplno stávajú spolupracovníkmi Boha145
a jeho kráľovstva.146
6181505
308Od viery v Boha Stvoriteľa nemožno oddeliť pravdu, že Boh pôsobí v každom konaní svojich stvorení. On je prvá príčina, ktorá pôsobí v druhotných príčinách a prostredníctvom nich: „Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči“ (Flp 2, 13).147
Táto pravda nielenže neznižuje dôstojnosť stvorenej bytosti, ale ju zvyšuje. Veď stvorená bytosť, ktorú z ničoho vytvorila Božia moc,970 múdrosť a dobrota, nezmôže nič, ak je odlúčená od svojho pôvodu; „lebo stvorená bytosť bez Stvoriteľa zaniká“;148
tým menej môže dosiahnuť svoj posledný cieľ bez pomoci milosti.149
309Ak sa všemohúci Boh Otec, Stvoriteľ usporiadaného a dobrého sveta, stará o všetky svoje stvorenia, prečo jestvuje zlo?164385 Na túto otázku, takú naliehavú a nevyhnutnú, takú bolestnú a tajomnú, nepostačí nijaká rýchla odpoveď. Odpoveďou na ňu je kresťanská viera ako celok: dobrota stvorenia, tragédia hriechu, trpezlivá láska Boha, ktorý vychádza človeku v ústrety svojimi zmluvami, vykupiteľským vtelením svojho Syna, darom Ducha, zhromaždením Cirkvi, silou sviatostí a povolaním do blaženého života. Slobodné tvory sú pozvané, aby s týmto životom vopred súhlasili, ale môžu ho aj vopred odmietnuť, čo je hrozné tajomstvo. V kresťanskom posolstve niet takého prvku, ktorý by z určitého hľadiska nebol odpoveďou na problém zla.2805