510Mária zostala „pannou pri počatí [svojho Syna], pannou pri pôrode, pannou, keď ho nosila, pannou, keď ho porodila, pannou vždy“:178
celou svojou bytosťou je „služobnica Pána“ (Lk 1, 38).
511Panna Mária „spolupracovala slobodnou vierou a poslušnosťou na ľudskej spáse“.179
Svoj súhlas vyslovila „v mene celej ľudskej prirodzenosti“.180
Svojou poslušnosťou sa stala novou Evou, matkou žijúcich.
512Pokiaľ ide o Kristov život, Vyznanie viery hovorí len o tajomstve vtelenia (počatia a narodenia) a o tajomstve Veľkej noci (utrpenia, ukrižovania, smrti, pochovania, zostúpenia k zosnulým, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia). Výslovne nehovorí nič o tajomstvách Ježišovho skrytého a verejného života; ale články viery týkajúce sa Ježišovho vtelenia a jeho Veľkej noci osvetľujú celý Kristov pozemský život.1163 Všetko, „čo Ježiš robil a učil od začiatku až do dňa, keď... bol vzatý do neba“ (Sk 1, 1-2), treba vidieť vo svetle tajomstva Vianoc a tajomstva Veľkej noci.
513Katechéza426561 má podľa okolností rozvinúť celé bohatstvo Ježišových tajomstiev. Na tomto mieste stačí poukázať na niektoré prvky, ktoré sú spoločné všetkým tajomstvám Kristovho života (I), a potom načrtnúť hlavné tajomstvá Ježišovho skrytého (II) a verejného života (III).
514Mnohé veci týkajúce sa Ježiša, ktoré upútavajú ľudskú zvedavosť, nie sú uvedené v evanjeliách. Skoro nič sa nehovorí o jeho živote v Nazarete, ba neopisuje sa ani veľká časť jeho verejného života.181
To, čo je v evanjeliách, „je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene“ (Jn 20, 31).
515Evanjeliá126 napísali ľudia, ktorí boli medzi prvými, čo uverili,182
a chceli sa o túto vieru podeliť s inými. Keďže vierou poznali, kto je Ježiš, mohli vidieť a ukázať aj iným stopy jeho tajomstva v celom jeho pozemskom živote. Od plienok jeho narodenia183
až po ocot jeho umučenia184
a šatku jeho vzkriesenia185
je všetko v Ježišovom živote znakom jeho tajomstva. Prostredníctvom jeho skutkov, jeho zázrakov a slov bolo zjavené, že „v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva“ (Kol 2, 9). Jeho ľudská prirodzenosť sa tak javí ako „sviatosť“,609774 čiže ako znak a nástroj jeho božstva a spásy, ktorú so sebou prináša: čo bolo v jeho pozemskom živote viditeľné, privádzalo k neviditeľnému tajomstvu jeho Božieho synovstva a jeho vykupiteľského poslania.477
516Celý Kristov život je zjavením Otca:65 jeho slová a skutky, jeho mlčanie a utrpenie, jeho spôsob bytia a hovorenia. Ježiš môže povedať: „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9) a Otec zasa: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho“ (Lk 9, 35). Keďže sa náš Pán stal človekom, aby plnil Otcovu vôľu,186
aj najmenšie črty jeho tajomstiev nám zjavujú Božiu lásku k nám.187
2708
517Celý Kristov život je tajomstvom vykúpenia.606 Vykúpenie dostávame predovšetkým skrze krv vyliatu na kríži,188
1115 ale toto tajomstvo pôsobí v celom Kristovom živote: už v jeho vtelení, ktorým sa stal chudobným, aby nás obohatil svojou chudobou;189
v jeho skrytom živote, ktorý jeho poslušnosťou190
napráva našu neposlušnosť; v jeho slove, ktoré očisťuje jeho poslucháčov;191
v jeho uzdraveniach a vyháňaniach diablov, ktorými „vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby“ (Mt 8, 17);192
v jeho zmŕtvychvstaní, ktorým nás ospravodlivuje.193
518Celý Kristov život6682748 je tajomstvom rekapitulácie (obnovenia a zjednotenia). Všetko, čo Ježiš Kristus konal, hovoril a trpel, malo za cieľ znova uviesť padlého človeka do jeho pôvodného povolania:
„Keď sa vtelil a stal sa človekom, zhrnul v sebe dlhý vývoj ľudstva a v krátkom čase nám zaslúžil spásu, aby sme to, čo sme stratili v Adamovi, totiž že sme boli [stvorení] na Boží obraz a podobu, znova dostali v Kristovi Ježišovi.“194
„Preto Kristus prešiel aj každým obdobím života, aby tak všetkým vrátil spoločenstvo s Bohom.“195
519Celé Kristovo bohatstvo793 „je určené každému človekovi a pre každého je dobrom“.196
602 Kristus nežil svoj život pre seba, ale pre nás, a to od svojho vtelenia „pre nás ľudí a pre našu spásu“197
až po svoju smrť „za naše hriechy“ (1 Kor 15, 3) a po svoje zmŕtvychvstanie „pre naše ospravodlivenie“ (Rim 4, 25). Ešte aj teraz je naším zástancom u Otca,198
„lebo žije stále, aby sa... prihováral“ (Hebr 7, 25) za nás. So všetkým, čo raz navždy pre nás prežil a pretrpel,1085 zostáva naveky „za nás“ prítomný „pred Božou tvárou“ (Hebr 9, 24).