570Ježišov vstup do Jeruzalema zvestuje príchod kráľovstva, ktoré Kráľ Mesiáš, prijatý vo svojom meste deťmi a ľuďmi pokornými srdcom, uskutoční Veľkou nocou (Paschou) svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania.

4. článok
Ježiš Kristus „trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný“

571Veľkonočné tajomstvo Kristovho kríža a zmŕtvychvstania1067 je ústredným bodom dobrej zvesti, ktorú majú apoštoli a po nich Cirkev ohlasovať svetu. Boží plán spásy sa uskutočnil „raz navždy“ (Hebr 9, 26) vykupiteľskou smrťou Božieho Syna Ježiša Krista.

572Cirkev zostáva verná výkladu celého Písma, ako ho podal sám Ježiš Kristus tak pred svojou Veľkou nocou,599 ako aj po nej: „Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ (Lk 24, 26).330 Ježišovo utrpenie nadobudlo svoju konkrétnu historickú podobu tým, že ho „starší, veľkňazi a zákonníci“ (Mk 8, 31) zavrhli a vydali „pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali“ (Mt 20, 19).

573Viera sa teda môže usilovať skúmať okolnosti Ježišovej smrti,158 ako ich verne podávajú evanjeliá331 a ako ich objasňujú iné historické pramene, aby sa lepšie pochopil zmysel vykúpenia.

1. odsek
Ježiš a Izrael

574Už na začiatku Ježišovho verejného účinkovania530 sa niektorí farizeji a Herodesovi prívrženci spolu s kňazmi a zákonníkmi dohovorili, že ho zahubia.332 Niektorými svojimi skutkami (vyháňaním zlých duchov,333 odpúšťaním hriechov,334 uzdravovaním v sobotu,335 svojím vykladaním predpisov o čistote podľa Zákona,336 priateľstvom s mýtnikmi a verejnými hriešnikmi337) Ježiš vzbudil u niektorých zlomyseľných ľudí podozrenie, že je posadnutý.338 Obviňujú ho, že sa rúha339 a že je falošný prorok,340 591 teda z náboženských zločinov, ktoré Zákon stíhal trestom smrti ukameňovaním.341

575Pre jeruzalemské náboženské autority, ktoré Evanjelium podľa Jána často volá „Židmi“,342 boli teda mnohé Ježišove skutky a slová „znamením odporu“343 ešte vo väčšej miere ako pre jednoduchý Boží ľud.344 Jeho vzťahy s farizejmi neboli, prirodzene, len polemické. Niektorí farizeji ho upozorňujú na nebezpečenstvo, ktoré mu hrozí.345 Ježiš niektorých z nich chváli, ako napríklad zákonníka v Mk 12, 34, a viac ráz stoluje u farizejov.346 Ježiš potvrdzuje niektoré body učenia,993 ktoré zastávala táto náboženská elita Božieho ľudu: vzkriesenie z mŕtvych,347 formy nábožnosti (almužnu, modlitbu a pôst348) a zvyk obracať sa na Boha ako na Otca, ako aj ústredné miesto prikázania lásky k Bohu a k blížnemu.349

576Mnohým v Izraeli sa zdá, že Ježiš koná proti základným ustanoveniam vyvoleného národa:

  • Proti poslušnosti Zákonu vo všetkých jeho napísaných predpisoch a, podľa farizejov, aj vo vysvetľovaní ústnej tradície;
  • proti ústrednému postaveniu jeruzalemského chrámu ako svätému miestu, kde prebýva Boh výsadným spôsobom;
  • proti viere v jediného Boha, na ktorého sláve nemôže mať účasť nijaký človek.
I. Ježiš a Zákon

577Ježiš na začiatku reči na vrchu, v ktorej vo svetle milosti1965 novej zmluvy predstavil Zákon daný Bohom na Sinaji pri príležitosti prvej zmluvy, slávnostne varoval:

„Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.1967 Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký“ (Mt 5, 17-19).

578Ježiš, Mesiáš Izraela, teda najväčší v nebeskom kráľovstve,1953 si pokladal za povinnosť plniť Zákon, zachovávajúc ho, podľa jeho vlastných slov, v jeho úplnosti až do najmenších prikázaní. A on jediný to mohol urobiť dokonale.350 Židia podľa svojho vlastného priznania nikdy neboli schopní zachovávať Zákon v jeho úplnosti a neporušiť ani najmenšie prikázanie.351 Preto každý rok na Sviatok zmierenia deti Izraela prosia Boha o odpustenie svojich priestupkov proti Zákonu. Zákon totiž tvorí jeden celok a, ako pripomína svätý Jakub, „kto by... zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým“ (Jak 2, 10).352

579Túto zásadu zachovávať Zákon v jeho úplnosti, a to nielen čo sa týka jeho litery, ale aj pokiaľ ide o jeho ducha, si farizeji veľmi vážili. Tým, že ju Izraelu tak zdôrazňovali, priviedli veľa Židov za Ježišových čias ku krajnej náboženskej horlivosti.353 Ak sa táto horlivosť nemala premeniť na „pokryteckú“ kazuistiku,354 nevyhnutne musela pripravovať ľud na ten mimoriadny Boží zásah, ktorým bude dokonalé splnenie Zákona jediným Spravodlivým namiesto všetkých hriešnikov.355