Vlastné meno Ducha Svätého

691„Duch Svätý“, také je vlastné meno toho, ktorému sa klaniame a ktorého oslavujeme s Otcom a Synom. Cirkev toto meno prijala od Pána a vyznáva ho pri krste svojich nových detí.12

Výrazom „Duch“ sa prekladá hebrejské slovo Rúach, ktoré podľa svojho pôvodného významu znamená dych, vzduch, vietor. Ježiš používa práve vnímateľný obraz vetra, aby Nikodémovi naznačil transcendentnú (nadzmyslovú) novosť toho, ktorý je osobne Dychom Boha, Božím Duchom.13 Na druhej strane Duch a Svätý sú Božie atribúty (vlastnosti) spoločné všetkým trom božským osobám. Ale spojením týchto dvoch výrazov označuje Písmo, liturgia a teologická reč nevýslovnú osobu Ducha Svätého s vylúčením akejkoľvek možnej zámeny s inými prípadmi použitia výrazov „duch“ a „svätý“.

Pomenovania Ducha Svätého

692Keď Ježiš zvestuje a sľubuje príchod Ducha Svätého, volá ho „Parakletos“, doslovne „ten, ktorý je privolaný“, po latinsky ad-vocatus (Jn 14, 16. 26; 15, 26; 16, 7). Grécke slovo „Parakletos“ sa zvyčajne prekladá ako „Tešiteľ“1433 (alebo „Zástanca“), pričom prvým tešiteľom (zástancom) je Ježiš.14 Sám Pán Ježiš nazýva Ducha Svätého „Duch pravdy“ (Jn 16, 13).

693Okrem jeho vlastného mena, ktoré sa najviac používa v Skutkoch apoštolov a v novozákonnných listoch, nachádzame u svätého Pavla aj pomenovania: prisľúbený Duch,15 Duch adoptívneho synovstva,16 Kristov Duch,17 „Pánov Duch“ (2 Kor 3, 17), „Boží Duch“ (Rim 8, 9. 14)18 a u svätého Petra: „Duch slávy“ (1 Pt 4, 14).

Symboly Ducha Svätého

694Voda. Symbolika vody naznačuje pôsobenie Ducha Svätého pri krste,1218 pretože sa voda po vzývaní Ducha Svätého stáva účinným sviatostným znakom nového narodenia: podobne ako sa náš prenatálny vývin, ktorý predchádzal naše prvé narodenie, uskutočnil vo vode, tak aj krstná voda v skutočnosti znamená, že naše narodenie pre Boží život dostávame v Duchu Svätom. Ale ako „sme v jednom Duchu pokrstení“, tak sme aj „napojení jedným Duchom“ (1 Kor 12, 13). Duch je teda aj osobne živou vodou, ktorá vychádza z ukrižovaného Krista19 ako zo svojho prameňa a v nás prúdi do večného života.20 2652

695Pomazanie. Symbolika pomazania olejom1293 naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom.21 Pri uvádzaní do kresťanského života je pomazanie sviatostným znakom birmovania, ktoré sa vo východných cirkvách volá jednoducho „krizmácia“ (t. j. pomazanie krizmou). Ale aby sa pochopil celý jeho význam, treba sa vrátiť k prvému pomazaniu,436 ktoré vykonal Duch Svätý: k pomazaniu Ježiša. Kristus alebo „Mesiáš“ (z hebrejského Mašíach) znamená „pomazaný“ Božím Duchom. V Starej zmluve boli viacerí Pánovi „pomazaní“,22 osobitne kráľ Dávid.23 Ale Ježiš je Boží pomazaný jedinečným spôsobom: ľudská prirodzenosť, ktorú Syn berie na seba, je úplne „pomazaná Duchom Svätým“. Ježiša ustanovil Duch Svätý za „Krista“.24 Panna Mária ho počne z Ducha Svätého, ktorý ho prostredníctvom anjela zvestuje ako Krista pri jeho narodení25 a Simeona pobáda, aby šiel do chrámu vidieť Pánovho Mesiáša.26 1504 Duch Svätý napĺňa Krista27 a jeho sila vychádza z Krista, keď uzdravuje a lieči.28 A napokon Duch Svätý kriesi Ježiša z mŕtvych.29 A tak Ježiš, plne ustanovený za „Krista“ („Mesiáša“) vo svojej ľudskej prirodzenosti, ktorá zvíťazila nad smrťou,30 hojne vylieva Ducha Svätého, až kým „svätí“, vo svojom spojení s ľudskou prirodzenosťou Božieho Syna, nevytvoria toho „dokonalého Muža...“, ktorý uskutoční „Kristovu plnosť“:31 794 „úplného Krista“ (totum Christum), podľa vyjadrenia svätého Augustína.32

696Oheň. Kým voda znamená narodenie a plodnosť života udeleného v Duchu Svätom, oheň je symbolom pretvárajúcej sily pôsobenia Ducha Svätého.1127 Prorok Eliáš, ktorý „povstal... ako oheň“ a ktorého „slovo blčalo ohňom sťa fakľa“ (Sir 48, 1), svojou modlitbou privolal oheň z neba2586 na obetu na vrchu Karmel33 ako predobraz ohňa Ducha Svätého, ktorý pretvára to, čoho sa dotkne. Ján Krstiteľ, ktorý ide pred Pánom „s Eliášovým duchom a mocou“718 (Lk 1, 17), zvestuje Krista ako toho, ktorý „bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Lk 3, 16), Duchom, o ktorom Ježiš povie: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul“ (Lk 12, 49). V podobe „ohnivých jazykov“ spočinie Duch Svätý v turíčne ráno na učeníkoch a naplní ich sebou34. Duchovná tradícia zachová tento symbol ohňa ako jeden z najvýraznejších symbolov pôsobenia Ducha Svätého:35 „Ducha neuhášajte“ (1 Sol 5, 19).

697Oblak a svetlo. Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri teofániách (Božích zjaveniach) Starého zákona raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a spasiteľa, zahaľujúc transcendentnú povahu jeho slávy: Mojžišovi na vrchu Sinaj,36 v stánku stretnutia37 a počas putovania na púšti38 a Šalamúnovi pri posviacke chrámu.39 Tieto predobrazy spĺňa Kristus v Duchu Svätom. Duch Svätý zostupuje na Pannu Máriu a zatieňuje ju,484 aby počala a porodila Ježiša.40 Na vrchu premenenia Duch Svätý prichádza v oblaku,554 ktorý zahaľuje Ježiša, Mojžiša a Eliáša, Petra, Jakuba a Jána, a „z oblaku zaznel hlas: ‚Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!'“ (Lk 9, 34-35). A napokon ten istý oblak vzal učeníkom spred očí Ježiša v deň nanebovstúpenia41 a zjaví ho ako Syna človeka659 v jeho sláve v deň jeho príchodu.42

698Pečať je symbol blízky symbolu pomazania.1295-1296 Veď Kristus je ten, ktorého „označil Boh svojou pečaťou“ (Jn 6, 27), a v ňom Otec aj „nás označil svojou pečaťou“ (2 Kor 1, 22).43 Pretože obraz pečate (po grécky sphragis) označuje nezmazateľný účinok pomazania Duchom Svätým vo sviatostiach krstu,1121 birmovania a posvätného stavu, bol použitý v niektorých teologických tradíciách na vyjadrenie nezmazateľného „znaku“, vtlačeného týmito tromi sviatosťami, ktoré sa nemôžu opakovať.

699Ruka. Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých44 a žehnal deti.45 292 Apoštoli budú robiť to isté v jeho mene.46 Ba viac, apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého.47 List Hebrejom zaraďuje vkladanie rúk1288 do počtu „základných článkov“ svojho učenia.48 13001573 Cirkev zachovala tento znak všemocného vyliatia Ducha Svätého vo svojich sviatostných epiklézach.1668