Na ceste k jednote

820„Veríme, že“ jednota, „ktorú Kristus od začiatku daroval svojej Cirkvi,... pretrváva neodňateľne v Katolíckej cirkvi, a dúfame, že sa bude deň čo deň zveľaďovať až do skončenia vekov.“279 Kristus ustavične dáva svojej Cirkvi dar jednoty, ale Cirkev sa musí stále modliť a pracovať na tom, aby udržiavala, posilňovala a zdokonaľovala jednotu,2748 ktorú pre ňu chce Kristus. Preto sám Ježiš v hodine svojho umučenia prosil a ani teraz neprestáva prosiť Otca o jednotu svojich učeníkov: „...aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal“ (Jn 17, 21). Túžba po obnovení jednoty všetkých kresťanov je Kristov dar a výzva Ducha Svätého.280

821Aby sme na túto výzvu primerane odpovedali, vyžaduje sa:

  • ustavičná obnova Cirkvi vo väčšej vernosti svojmu povolaniu. Táto obnova je hybnou silou smerovania k jednote;281
  • obrátenie srdca,827 aby sa veriaci v Krista „snažili čím bezúhonnejšie žiť podľa evanjelia“,282 lebo nevernosť údov Kristovmu daru je príčinou rozdelení;
  • spoločná modlitba,2791 lebo „obrátenie srdca a svätosť života spolu so súkromnými a verejnými modlitbami za jednotu kresťanov treba pokladať za dušu celého ekumenického hnutia a právom ich možno nazvať duchovným ekumenizmom“;283
  • vzájomné bratské poznávanie;284
  • ekumenická formácia veriacich a najmä kňazov;285
  • dialóg medzi teológmi a stretnutia kresťanov rôznych cirkví a spoločenstiev;286
  • spolupráca medzi kresťanmi v rozličných oblastiach služby ľuďom.287

822„Starosť o obnovenie jednoty sa týka celej Cirkvi, a to tak veriacich, ako aj pastierov.“288 Ale treba si uvedomiť, „že toto sväté predsavzatie obnoviť jednotu všetkých kresťanov v jednej jedinej Kristovej Cirkvi presahuje ľudské sily a schopnosti“. Preto celú svoju nádej vkladáme „do Kristovej modlitby za Cirkev, do Otcovej lásky k nám a do sily Ducha Svätého“.289

II. Cirkev je svätá

823„Je predmetom viery, že Cirkev... je nezrušiteľne svätá. Lebo Kristus, Boží Syn, ktorý je s Otcom a Duchom Svätým zvelebovaný459 ako ‚jediný Svätý‘, miloval Cirkev ako svoju nevestu796 a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil a spojil so sebou ako svoje telo a naplnil ju darom Ducha Svätého, na Božiu slávu.“290 Cirkev je teda „svätý Boží ľud“291 946 a jej členovia sa volajú „svätí“.292

824Cirkev je zjednotená s Kristom a on ju posväcuje; skrze neho a v ňom sa aj ona stáva posväcujúcou. Celá činnosť Cirkvi smeruje k posväcovaniu ľudí v Kristovi a k oslave Boha ako k svojmu cieľu.293 V Cirkvi sa nachádza „plnosť všetkých prostriedkov spásy“.294 816 V nej „s pomocou Božej milosti dosahujeme svätosť“.295

825„Cirkev sa už na tejto zemi vyznačuje pravou,670 hoci nedokonalou svätosťou.“296 Vo svojich členoch musí dokonalú svätosť ešte len získavať: „Všetci veriaci v Krista akéhokoľvek povolania a stavu, vystrojení toľkými a takými spasiteľnými prostriedkami,2013 sú Pánom povolaní, každý svojou cestou, na takú dokonalú svätosť, ako je dokonalý sám Otec.“297

826Dušou svätosti, na ktorú sme všetci povolaní, je láska:1827 Ona „riadi všetky prostriedky posväcovania, oživuje ich a privádza k cieľu.“298 2658

„Pochopila som, že ak má Cirkev telo zložené z rozličných údov, nemôže jej chýbať úd, ktorý je zo všetkých najpotrebnejší a najvznešenejší, pochopila som, že Cirkev má srdce a že toto srdce horí láskou. Pochopila som, že jedine láska pobáda údy Cirkvi864 do činnosti a že keby táto láska vyhasla, apoštoli by už neohlasovali evanjelium, mučeníci by odmietali vyliať svoju krv... Pochopila som, že láska zahŕňa v sebe všetky povolania, že láska je všetko, že objíma všetky časy a všetky miesta..., slovom, že je večná!“299

827„Kým Kristus, ‚svätý, nevinný a nepoškvrnený‘,1425-1429 nepoznal hriech, ale prišiel jedine preto, aby odčinil hriechy ľudu, Cirkev zahŕňa vo svojom lone hriešnikov, je svätá a zároveň stále potrebuje očisťovanie, ustavične kráča cestou pokánia a obnovy.“300 821 Všetci členovia Cirkvi, vrátane jej služobníkov, musia uznávať, že sú hriešnikmi.301 Vo všetkých je ešte pomiešaný – a to až do skončenia čias – kúkoľ hriechu s dobrým semenom evanjelia.302 Cirkev teda zhromažďuje hriešnikov, ku ktorým už prišla Kristova spása, ale sú ešte stále na ceste posväcovania:

Cirkev „je teda svätá, hoci má vo svojom lone hriešnikov, lebo nemá iný život ako život milosti: ak sa ním jej údy živia, posväcujú sa; ak sa mu odcudzia, upadajú do hriechov a nezriadeností, ktoré bránia, aby vyžarovala jej svätosť. Preto trpí a robí pokánie za tieto hriechy, z ktorých má však moc vyslobodzovať svoje deti Kristovou krvou a darom Ducha Svätého.“303

828Keď Cirkev svätorečí (kanonizuje)1173 niektorých veriacich, čiže keď slávnostne vyhlasuje, že títo veriaci hrdinsky praktizovali čnosti a vo svojom živote boli verní Božej milosti, uznáva moc Ducha svätosti, ktorý je v nej, a udržiava nádej veriacich tým, že im ich dáva za vzor a za orodovníkov.304 „Svätci a svätice boli vždy prameňom a počiatkom obnovy v najťažších chvíľach dejín Cirkvi.“305 2045 Veď „svätosť Cirkvi je tajomným prameňom a spoľahlivým kritériom jej apoštolskej činnosti a jej misionárskeho zápalu“.306

829„Kým v preblahoslavenej Panne Cirkev už dosiahla dokonalosť,1172 vďaka ktorej je bez škvrny a vrásky, veriaci v Krista sa ešte snažia, aby zvíťazili nad hriechom a rástli vo svätosti. Preto upierajú oči na Máriu:“307 v nej už je Cirkev celkom svätá.972