Kán. 1680 – § 1. Stránka, ktorá sa považuje za poškodenú a rovnako aj promótor spravodlivosti a obhajca zväzku, má právo podať žiadosť na vymáhanie neplatnosti rozsudku alebo odvolanie proti rozsudku v zmysle kánonov 1619-1640.
§ 2. Po uplynutí časových lehôt stanovených právom na odvolanie a jeho pokračovanie a potom, ako tribunál vyššej inštancie dostal súdne spisy, ustanoví sa kolégium sudcov, určí sa obhajca zväzku a stránky sa vyzvú, aby predložili svoje poznámky v stanovenej časovej lehote; po jej uplynutí, ak sa odvolanie zreteľne javí ako naťahovanie času, kolégiový tribunál svojím dekrétom potvrdí rozsudok prvej inštancie.
§ 3. Ak bolo odvolanie prijaté, treba postupovať tým istým spôsobom ako v prvej inštancii s primeraným prispôsobením.
§ 4. Ak sa na odvolacom stupni uvedie nový titul neplatnosti manželstva, tribunál ho môže ako na prvej inštancii prijať a rozhodnúť o ňom.
Kán. 1681 – Ak bol vynesený vykonateľný rozsudok, môže sa podať kedykoľvek na tretiu inštanciu žiadosť o nové riešenie kauzy podľa predpisu kán. 1644, pričom treba predložiť nové a vážne dôvody alebo argumenty v zánikovej lehote tridsiatich dní od podania žiadosti.
Kán. 1682 – § 1. Keď sa rozsudok, ktorým sa vyhlásila neplatnosť manželstva, stal vykonateľným, stránky, ktorých manželstvo bolo vyhlásené za neplatné, môžu uzavrieť nový sobáš, ak im v tom nebráni zákaz pripojený k samotnému rozsudku alebo zákaz stanovený miestnym ordinárom.
§ 2. Hneď ako sa rozsudok stal vykonateľným, súdny vikár ho musí oznámiť ordinárovi miesta, kde bolo manželstvo uzavreté. Ten sa však musí postarať, aby sa v knihách manželstiev a pokrstených čo najskôr urobil záznam o vyhlásenej neplatnosti manželstva a o prípadne stanovených zákazoch.
Kán. 1683 – Diecéznemu biskupovi patrí súdiť kauzy manželskej neplatnosti skráteným procesom, keď:
1. žiadosť podajú obidve stránky alebo jedna z nich so súhlasom druhej;
2. nastane taký súbeh okolností skutkov i osôb, podopretých svedectvami alebo dokumentmi, ktoré si nevyžadujú nijaké ďalšie skúmanie a dôslednejšie zbieranie dôkazov a neplatnosť je zrejmá.
Kán. 1684 – Žiadosť na uvedenie sporu, ktorým sa začína skrátený proces, okrem toho, čo sa uvádza v kán. 1504, musí:
1. krátko, úplne a prehľadne vyložiť skutočnosti, o ktoré sa žiadosť opiera;
2. uviesť dôkazy, ktoré môže sudca ihneď získať;
3. pripojiť dokumenty, o ktoré sa žiadosť opiera.
Kán. 1685 – Súdny vikár v tom istom dekréte, ktorým určí dosvedčenie sporu, ustanoví vyšetrovateľa a poradcu a povolá do tridsiatich dní na zasadanie všetkých, ktorí sa musia na ňom zúčastniť a ktoré sa má konať podľa normy kán. 1686.
Kán. 1686 – Vyšetrovateľ, nakoľko je to možné, na jedinom zasadaní zozbiera dôkazy a určí lehotu pätnásť dní na predloženie prípadných pripomienok v prospech zväzku a obhajob stránok.
Kán. 1687 – § 1. Diecézny biskup po prijatí spisov, po porade s vyšetrovateľom a poradcom a po zvážení pripomienok obhajcu zväzku a prípadných obhajob stránok, ak nadobudol morálnu istotu o neplatnosti manželstva, vynesie rozsudok. V opačnom prípade vráti kauzu na riadny proces.
§ 2. Úplný text rozsudku so zdôvodnením nech sa oznámi čím skôr stránkam.
§ 3. Proti rozsudku biskupa sa možno odvolať k metropolitovi alebo na Rímsku Rotu; ak bol rozsudok vynesený metropolitom, odvolanie sa podáva k najstaršiemu sufragánovi; a proti rozsudku iného biskupa, ktorý nemá vyššieho predstaveného iba Rímskeho veľkňaza, sa možno odvolať k biskupovi, ktorého si tento nastálo určil.
§ 4. Ak sa odvolanie zreteľne ukáže iba ako naťahovanie procesu, metropolita alebo biskup, o ktorom sa zmieňuje § 3, alebo dekan Rímskej Roty, ho svojím dekrétom hneď na začiatku zamietne; ak sa však prijme, kauza sa vráti na riadne prerokúvanie na druhom stupni.
Kán. 1688 – Po prijatí žiadosti predloženej podľa normy kán. 1676, diecézny biskup alebo súdny vikár alebo určený sudca môže po vynechaní náležitostí riadneho procesu, ale po predvolaní stránok a za účasti obhajcu zväzku rozsudkom vyhlásiť neplatnosť manželstva, ak z dokladu, ktorý nepodlieha nijakému protirečeniu ani námietke, je celkom zrejmá existencia zneplatňujúcej prekážky alebo zrejmý nedostatok zákonnej formy, len keď s rovnakou istotou je zrejmé, že dišpenz nebol daný alebo že zástupca nemal platný mandát.
Kán. 1689 – § 1. Proti tomuto vyhláseniu sa obhajca zväzku, ak sa rozumne domnieva, že buď nedostatky, o ktorých sa hovorí v kán. 1688, alebo nejestvovanie dišpenzu nie sú isté, musí sa odvolať na sudcu druhej inštancie, ktorému treba poslať spisy a písomne ho upozorniť, že ide o dokladový proces.
§ 2. Stránke, ktorá sa domnieva, že je poškodená, zostáva nedotknuté právo odvolať sa.
Kán. 1690 – Sudca druhej inštancie za účasti obhajcu zväzku a po vypočutí stránok tým istým spôsobom, o ktorom sa hovorí v kán. 1688, rozhodne, či rozsudok treba potvrdiť alebo či skôr treba v kauze postupovať riadnym právnym postupom; v tomto prípade kauzu vráti tribunálu prvej inštancie.
Kán. 1691 – § 1. V rozsudku sa majú stránky upozorniť na mravné alebo aj občianske záväzky, ak by ich zaväzovali voči sebe navzájom a voči deťom, aby nebolo zanedbané ich zaopatrenie a výchova.
§ 2. Kauzy na vyhlásenie neplatnosti manželstva nemôžu byť prerokúvané ústnym sporovým procesom, o ktorom sa pojednáva v kánonoch 1656-1670.
§ 3. V ostatných veciach, ktoré sa týkajú spôsobu postupu, treba uplatniť, ak tomu nebráni povaha veci, kánony o súdnych konaniach vo všeobecnosti a o riadnom sporovom súdnom konaní pri zachovaní osobitných noriem, týkajúcich sa káuz o stave osôb a káuz, ktoré sa vzťahujú na verejné dobro.
Kán. 1692 – § 1. O osobnom odlúčení pokrstených manželov, ak pre partikulárne miesta nie je legitímne postarané ináč, sa môže rozhodnúť dekrétom diecézneho biskupa alebo rozsudkom sudcu podľa normy nasledujúcich kánonov.
§ 2. Biskup diecézy, v ktorej manželia majú pobyt, môže po zvážení osobitných okolností udeliť dovolenie obrátiť sa na občianske fórum tam, kde cirkevné rozhodnutie nemá občianske účinky, alebo ak sa predvída, že občiansky rozsudok nebude protirečiť Božiemu právu.
§ 3. Sudca sa má usilovať, aby sa pri zachovaní predpisu § 2 kauza už od samého začiatku preniesla na občianske fórum, ak sa kauza vzťahuje aj na čisto občianske účinky manželstva.
Kán. 1693 – § 1. Ak niektorá stránka alebo promótor spravodlivosti nežiadajú riadny sporový proces, má sa použiť ústny sporový proces.
§ 2. Ak bol použitý riadny sporový proces a bolo podané odvolanie, tribunál druhého stupňa má postupovať podľa normy kán. 1680 § 2, pri zachovaní toho, čo treba zachovať.
Kán. 1694 – Čo sa týka kompetencie tribunálu, majú sa zachovať predpisy kán. 1672.
Kán. 1695 – Sudca, skôr než prijme kauzu, a vždy, keď vidí nádej na úspech, má použiť pastoračné prostriedky, aby sa manželia zmierili a aby ich priviedol k obnoveniu manželského spolužitia.
Kán. 1696 – Kauzy o odlúčení manželov sa vzťahujú aj na verejné dobro; preto v nich musí vždy vystupovať promótor spravodlivosti podľa normy kán. 1433.
Kán. 1697 – Iba manželia alebo jeden z nich, hoci aj proti vôli druhého, majú právo žiadať milosť dišpenzu od manželstva platne uzavretého a nezavŕšeného .
Kán. 1698 – § 1. Iba Apoštolský stolec rozsudzuje o skutočnosti nezavŕšenia manželstva a o existencii oprávneného dôvodu na udelenie dišpenzu.
§ 2. Dišpenz však udeľuje jedine Rímsky veľkňaz.
Kán. 1699 – § 1. Diecézny biskup trvalého alebo prechodného bydliska žiadateľa je kompetentný na prijatie písomnej žiadosti o dišpenz; biskup, ak je preukázané, že žiadosť je odôvodnená, musí nariadiť, aby sa viedol proces.
§ 2. Ale ak má predkladaný prípad osobitné ťažkosti právneho alebo mravného poriadku, diecézny biskup sa má poradiť s Apoštolským stolcom.
§ 3. Proti dekrétu, ktorým biskup zamieta písomnú žiadosť, je možný rekurz na Apoštolský stolec.
Kán. 1700 – § 1. Biskup má pri zachovaní predpisu kán. 1678 § 4, vedenie týchto procesov trvalo alebo v jednotlivých prípadoch zveriť tribunálu svojej alebo inej diecézy alebo súcemu kňazovi.
§ 2. Ale ak bola podaná súdna žiadosť na vyhlásenie neplatnosti tohto manželstva, vedenie procesu sa má zveriť tomu istému tribunálu.
Kán. 1701 – § 1. V týchto procesoch vždy musí mať účasť obhajca zväzku.
§ 2. Patrón sa nedovoľuje, ale biskup môže pre obťažnosť prípadu dovoliť, aby žiadateľovi alebo pozvanej stránke pomáhal znalec práva.
Kán. 1702 – Počas vedenia procesu sa majú vypočuť obidvaja manželia a podľa možnosti sa majú zachovávať kánony o zhromažďovaní dôkazov v riadnom sporovom súdnom konaní a v kauzách o neplatnosti manželstva, len keď sa dajú prispôsobiť povahe týchto procesov.
Kán. 1703 – § 1. Spisy sa nezverejňujú; ale ak sudca vidí, že z predložených dôkazov vzniká vážna prekážka žiadosti žiadajúcej stránky alebo námietke pozvanej stránky, má to opatrne oznámiť stránke, ktorej sa to týka.
§ 2. Sudca môže predložený doklad alebo prijaté svedectvo ukázať stránke, ktorá to žiada, a vymedziť čas na predloženie záverov.
Kán. 1704 – § 1. Vyšetrovateľ má po skončení vyšetrovania predložiť všetky spisy s primeranou správou biskupovi, ktorý má podľa objektívnej pravdy vyjadriť úsudok tak o skutočnosti neužívania, ako aj o oprávnenom dôvode na dišpenz a o vhodnosti milosti.
§ 2. Ak je vedenie procesu zverené podľa normy kán. 1700 inému tribunálu, pripomienky v prospech zväzku sa majú vypracovať na tomto fóre, ale úsudok, o ktorom sa hovorí v § 1, patrí poverujúcemu biskupovi, ktorému má vyšetrovateľ spolu so spismi odovzdať primeranú správu.
Kán. 1705 – § 1. Biskup má zaslať Apoštolskému stolcu všetky spisy spolu so svojím vyjadrením a s pripomienkami obhajcu zväzku.
§ 2. Ak sa podľa úsudku Apoštolského stolca vyžaduje doplnenie vyšetrovania, biskupovi sa to naznačí uvedením bodov, o ktoré má byť vyšetrovanie doplnené.
§ 3. Ale ak Apoštolský stolec odpísal, že z uvedeného sa nezavŕšenie nepreukázalo, vtedy znalec práva, o ktorom sa hovorí v kán. 1701 § 2, môže spisy procesu, nie však vyjadrenie biskupa, prezrieť v sídle tribunálu, aby uvážil, či sa môže uviesť niečo vážne na opätovné podanie žiadosti.
Kán. 1706 – Apoštolský stolec odosiela reskript dišpenzu biskupovi; ten reskript oznámi stránkam a okrem toho čo najskôr prikáže farárovi miesta uzavretia manželstva, ako aj miesta prijatia krstu, aby v knihách manželstiev a pokrstených urobili záznam o udelenom dišpenze.
Kán. 1707 – § 1. Kedykoľvek smrť jedného z manželov nemožno dokázať hodnoverným cirkevným alebo občianskym dokladom, druhá manželská stránka nemôže byť považovaná za oslobodenú od manželského zväzku, ak nevydá diecézny biskup vyhlásenie o predpokladanej smrti.
§ 2. Vyhlásenie, o ktorom sa hovorí v § 1, môže diecézny biskup vydať iba vtedy, ak po vykonaní potrebných zisťovaní, z výpovedí svedkov, z verejnej mienky alebo z indícií nadobudol morálnu istotu o smrti jedného z manželov. Sama neprítomnosť jedného z manželov, hoci dlhotrvajúca, nestačí.
§ 3. V neistých a zložitých prípadoch sa má biskup poradiť s Apoštolským stolcom.
Kán. 1708 – Platnosť posvätnej vysviacky majú právo napadnúť buď sám klerik, alebo ordinár, ktorému klerik podlieha alebo v ktorého diecéze bol vysvätený.
Kán. 1709 – § 1. Písomná žiadosť sa musí zaslať kompetentnej kongregácii, ktorá rozhodne, či o kauze má rokovať sama kongregácia Rímskej kúrie, alebo tribunál, ktorý ona určí.
§ 2. Po odoslaní písomnej žiadosti má klerik samým právom zakázané vykonávať prijaté svätenia.