Kán. 1650 – § 1. Rozsudok, ktorý sa stal rozsúdenou vecou, sa môže odovzdať na vykonanie pri neporušení predpisu kán. 1647.
§ 2. Sudca, ktorý vyniesol rozsudok, a ak bolo podané odvolanie, aj odvolací sudca, môžu z úradu alebo na žiadosť stránky prikázať predbežné vykonanie rozsudku, ktorý sa ešte nestal rozsúdenou vecou, v prípade potreby po poskytnutí dostatočných záruk, ak ide o príspevky čiže dávky určené na nevyhnutné materiálne zabezpečenie, alebo ak súri iný oprávnený dôvod.
§ 3. Ak je však napadnutý rozsudok, o ktorom sa hovorí v § 2, sudca, ktorý musí napadnutie rozsúdiť, ak vidí, že napadnutie je pravdepodobne opodstatnené a z vykonania rozsudku môže vzniknúť nenahraditeľná škoda, môže buď samo vykonanie pozastaviť, alebo ho viazať na záruku.
Kán. 1651 – Vykonanie rozsudku nie je možné skôr, kým nejestvuje vykonávací dekrét sudcu, ktorým sa vyhlasuje, že rozsudok musí byť odovzdaný na vykonanie; tento dekrét sa podľa povahy rozličných káuz má buď zahrnúť do samého znenia rozsudku, alebo vydať osobitne.
Kán. 1652 – Ak vykonanie rozsudku vyžaduje predbežné vyúčtovanie, vzniká vedľajšia otázka, o ktorej má rozhodnúť ten istý sudca, ktorý vyniesol rozsudok, určený na vykonanie.
Kán. 1653 – § 1. Rozsudok musí vykonať sám alebo cez iného biskup diecézy, v ktorej bol vynesený rozsudok prvého stupňa, ak partikulárny zákon nestanovuje niečo iné.
§ 2. Ale ak to ten odmietne alebo zanedbá, vykonanie na žiadosť stránky, ktorej sa to týka, alebo aj z úradu, patrí autorite, ktorej podľa normy kán. 1439 § 3, podlieha odvolací tribunál.
§ 3. Vykonanie rozsudku u rehoľníkov patrí predstavenému, ktorý vyniesol rozsudok určený na vykonanie, alebo sudcu delegoval.
Kán. 1654 – § 1. Vykonávateľ musí rozsudok vykonať sám podľa bežného významu slov, ak sa v samom znení rozsudku niečo neponecháva na jeho uváženie.
§ 2. Je mu dovolené rozhodovať o námietkach, týkajúcich sa spôsobu a účinnosti vykonania, nie však o merite kauzy; ale ak sa odinakiaľ dozvie, že rozsudok je podľa normy kán. 1620, 1622, 1645 neplatný alebo zjavne nespravodlivý, má sa zdržať vykonania a po upovedomení stránok vec vrátiť tribunálu, ktorý rozsudok vyniesol.
Kán. 1655 – § 1. Ak ide o vecné žaloby, vždy keď bola žalobcovi prisúdená nejaká vec, treba mu ju odovzdať ihneď, ako sa stala rozsúdenou vecou.
§ 2. Ale ak ide o osobné žaloby, keď bol vinník odsúdený, aby odovzdal hnuteľnú vec, alebo vyplatil peniaze, alebo niečo iné dal či urobil, sudca v samom znení rozsudku, alebo vykonávateľ, má podľa svojho rozumného uváženia určiť lehotu na splnenie povinnosti, ktorá však nemá byť kratšia než pätnásť dní a dlhšia než šesť mesiacov.
Kán. 1656 – § 1. Ústnym sporovým procesom, o ktorom sa hovorí v tomto oddiele, sa môžu prerokovávať všetky kauzy, ktoré právo nevylučuje, ak stránka nežiada riadny sporový proces.
§ 2. Ak sa ústny proces použije mimo prípadov, ktoré pripúšťa právo, súdne úkony sú neplatné.
Kán. 1657 – Ústny sporový proces sa na prvom stupni koná pred samosudcom podľa normy kán. 1424.
Kán. 1658 – § 1. V písomnej žiadosti, ktorou sa spor uvádza, okrem toho, čo je uvedené v kán. 1504, sa musia:
1. krátko, úplne a prehľadne vyložiť skutočnosti, o ktoré sa opierajú žiadosti žiadateľa;
2. uviesť tak dôkazy, ktorými chce žiadateľ dokázať skutočnosti, ale ktoré súčasne nemôže predložiť, aby ich sudca mohol ihneď získať.
§ 2. K písomnej žiadosti musia byť aspoň v hodnovernej kópii pripojené doklady, o ktoré sa žiadosť opiera.
Kán. 1659 – § 1. Ak pokus o zmierenie podľa normy kán. 1446 § 2 bol neúspešný, sudca, ak sa domnieva, že písomná žiadosť sa opiera o nejaký základ, má do troch dní dekrétom, pripojeným na konci samej žiadosti prikázať, aby sa exemplár žiadosti doručil pozvanej stránke a dať jej možnosť, aby do pätnástich dní poslala kancelárii tribunálu písomnú odpoveď.
§ 2. Toto oznámenie má účinky súdneho predvolania, o ktorých sa hovorí v kán. 1512.
Kán. 1660 – Ak to vyžadujú námietky pozvanej stránky, sudca má žalujúcej stránke určiť čas na odpoveď, aby z takto oboma stranami prednesených materiálov mal objasnený predmet sporu.
Kán. 1661 – § 1. Po uplynutí lehôt, o ktorých sa hovorí v kán. 1659 a 1660, sudca má po prezretí spisov vymedziť znenie pochybnosti; potom má na pojednávanie, ktoré treba vykonať do tridsiatich dní, predvolať všetkých, ktorí sa musia na ňom zúčastniť, pričom stránkam pripojí znenie pochybnosti.
§ 2. V predvolaní sa má stránkam oznámiť, že najneskôr do troch dní pred pojednávaním môžu predložiť tribunálu nejaký stručný text na podopretie svojich tvrdení.
Kán. 1662 – Na pojednávaní sa majú najskôr prerokovať otázky, o ktorých sa hovorí v kán. 1459-1464.
Kán. 1663 – § 1 . Dôkazy sa zhromažďujú na pojednávaní pri neporušení predpisu kán. 1418.
§ 2. Stránka a jej advokát môžu byť prítomní pri vypočúvaní ostatných stránok, svedkov a znalcov.
Kán. 1664 – Je potrebné, aby notár písomne zaznamenal odpovede stránok, svedkov, znalcov, žiadosti a námietky advokátov, ale súhrne a z nich iba to, čo patrí k podstate kontroverznej veci a aby to odpovedajúci podpísali.
Kán. 1665 – Dôkazy, ktoré sa neuvádzajú alebo nepožadujú v žiadosti alebo v odpovedi, môže sudca prijať iba podľa normy kán. 1452; ale keď bol vypočutý čo i len jeden svedok, sudca môže nariadiť nové dôkazy iba podľa normy kán. 1600.
Kán. 1666 – Ak na pojednávaní nebolo možné zhromaždiť všetky dôkazy, má sa stanoviť iné pojednávanie.
Kán. 1667 – Na tom istom pojednávaní sa po zhromaždení dôkazov koná ústna diskusia.
Kán. 1668 – § 1. Ak sa v diskusii nezistí, že vo vyšetrovaní kauzy treba niečo doplniť alebo že jestvuje niečo, čo prekáža, aby bol rozsudok riadne vynesený, sudca má hneď po skončení pojednávania sám rozhodnúť kauzu; výroková časť rozsudku sa má ihneď prečítať pred prítomnými stránkami.
§ 2. Tribunál však môže pre obťažnosť veci alebo z iného oprávneného dôvodu rozhodnutie odročiť až do piateho využiteľného dňa.
§ 3. Úplný text rozsudku sa má s uvedením dôvodov oznámiť stránkam čím skôr, spravidla do pätnástich dní.
Kán. 1669 – Ak odvolací tribunál zistí, že na nižšom stupni súdneho konania bol ústny sporový proces použitý v prípadoch, ktoré právo vylučuje, má vyhlásiť neplatnosť rozsudku a kauzu vrátiť tribunálu, ktorý rozsudok vyniesol.
Kán. 1670 – V ostatných veciach, týkajúcich sa spôsobu postupu, sa majú zachovať predpisy kánonov o riadnom sporovom súdnom konaní. Tribunál však môže svojím dekrétom, obsahujúcim dôvody, pozmeniť procesné normy, ktoré nie sú stanovené pre platnosť, aby sa pri neporušení spravodlivosti prispelo k urýchleniu.
2
Kán. 1671 – § 1. Manželské kauzy pokrstených patria podľa vlastného práva cirkevnému sudcovi.
§ 2. Kauzy o čisto občianskych účinkoch manželstva patria občianskej autorite, ak partikulárne právo nestanovuje, že tieto kauzy, ak sa prerokúvajú ako vedľajšie a dodatkové, môže rozsúdiť a rozhodnúť cirkevný sudca.
Kán. 1672 – V kauzách o nulite manželstva, ktoré nie sú rezervované Apoštolskému stolcu, sú kompetentné:
1. tribunál miesta, kde bolo manželstvo uzavreté;
2. tribunál miesta, kde má jedna alebo obidve stránky trvalé alebo prechodné bydlisko;
3. tribunál miesta, kde treba zhromaždiť väčšinu dôkazov.
Kán. 1673 – § 1. V každej diecéze sudcom prvej inštancie pre kauzy manželskej nulity, ak právo výslovne neuvádza výnimky, je diecézny biskup, ktorý môže súdnu moc vykonávať osobne alebo prostredníctvom iných, podľa noriem práva.
§ 2. Biskup má pre svoju diecézu ustanoviť diecézny tribunál pre kauzy manželskej nulity, pričom tomuto biskupovi ostane právomoc obrátiť sa na iný blízky diecézny alebo interdiecézny tribunál.
§ 3. Kauzy o nulite manželstva treba zveriť kolégiu troch sudcov. Kolégiu musí predsedať sudca klerik, ostatní sudcovia môžu byť laici.
§ 4. Ak biskup moderátor nemôže v diecéze ustanoviť kolégiový tribunál a nemôže si ani vybrať iný blízky tribunál, ako je to stanovené v § 2, zverí kauzy samosudcovi klerikovi, ktorý ak je to možné, si priberie dvoch poradcov bezúhonného života, odborníkov v právnych alebo humanitných vedách, ktorých na tento účel schválil biskup; tomuto samosudcovi prináleží, ak sa nestanovilo niečo iné, to, čo kolégiu, predsedovi alebo spravodajcovi.
§ 5. Tribunál druhej inštancie pre platnosť musí byť vždy kolégiový tribunál, podľa predpisu predchádzajúceho § 3.
§ 6. Z tribunálu prvej inštancie sa odvolanie podáva na metropolitný tribunál druhej inštancie, pri zachovaní predpisov kánonov 1438-1439 a 1444.
Kán. 1674 – § 1. Napadnúť manželstvo sú spôsobilí: (1) manželia, (2) promótor spravodlivosti, keď sa neplatnosť stala už známou, ak sa manželstvo nemôže konvalidovať alebo to nie je vhodné.
§ 2. Manželstvo, ktoré za života obidvoch manželov nebolo žalované, po smrti jedného z nich alebo obidvoch nemožno žalovať, ak otázka týkajúca sa platnosti nie je predpokladom na rozriešenie inej kontroverzie buď na kánonickom fóre, alebo na občianskom fóre.
§ 3. Ak jeden z manželov zomrie kým kauza prebieha, má sa zachovať kán. 1518.
Kán. 1675 – Sudca skôr ako prijme kauzu, musí mať istotu, že sa manželstvo nenapraviteľne rozpadlo tak, že by bolo nemožné znovu obnoviť manželské spolunažívanie.
Kán. 1676 – § 1. Súdny vikár po doručení žiadosti na uvedenie sporu, ak je presvedčený, že má nejaký právny základ, prijme ju a dekrétom priloženým k žiadosti na uvedenie sporu nariadi, aby jej kópia bola doručená obhajcovi zväzku a, ak žiadosť na uvedenie sporu nie je podpísaná obidvoma stránkami, aj pozvanej stránke, a určí im časovú lehotu pätnásť dní, aby vyjadrili k žiadosti svoje stanovisko.
§ 2. Po uplynutí uvedenej časovej lehoty a potom, ako druhú stránku azda znova napomenul, aby vyjadrila svoje stanovisko, po vypočutí obhajcu zväzku, súdny vikár určí dekrétom dosvedčenie sporu a stanoví, či sa bude kauza prerokúvať riadnym procesom alebo skráteným procesom podľa noriem kánonov 1683-1687. Tento dekrét sa ihneď oznámi stránkam a obhajcovi zväzku.
§ 3. Ak rozhodne, že sa kauza bude prerokúvať riadnym procesom, súdny vikár tým istým dekrétom ustanoví súdne kolégium alebo samosudcu s dvomi poradcami podľa kán. 1673 § 4.
§ 4. Ak však rozhodne, že sa kauza bude prerokúvať skráteným procesom, súdny vikár pokračuje podľa kán. 1685.
§ 5. Dosvedčenie sporu musí určiť, z akého titulu alebo z akých titulov je napadnutá platnosť manželstva.
Kán. 1677 – § 1. Obhajca zväzku, patróni stránok aj promótor spravodlivosti, ak je účastníkom súdneho konania, majú právo:
1. byť prítomní na vypočúvaní stránok, svedkov a znalcov, pri zachovaní predpisu kán. 1559;
2. nahliadnuť do súdnych spisov, hoci aj nezverejnených, a preskúmať doklady predložené stránkami.
§ 2. Stránky nemôžu byť prítomné pri vypočúvaní, o ktorom sa hovorí v § 1, bod 1.
Kán. 1678 – § 1. V kauzách manželskej neplatnosti súdne priznanie a vyhlásenia stránok, podopreté prípadnými svedkami dôveryhodnosti, môžu mať silu plného dôkazu, ak to sudca uzná, berúc do úvahy všetky indície a dôkazné prvky, ak nie sú iné prvky, ktoré by to spochybnili.
§ 2. V tých istých kauzách, aj výpoveď jedného svedka môže mať úplnú hodnovernosť, ak ide o kvalifikovaného svedka, ktorý vypovedá o veciach vykonaných z úradu, alebo o okolnosti vecí alebo osôb, tomu nasvedčujú.
§ 3. V kauzách o impotencii alebo nedostatku súhlasu pre choromyseľnosť alebo psychickú anomáliu, má sudca využiť pomoc jedného alebo viacerých znalcov, ak sa to z okolností zreteľne neukáže ako zbytočné; v ostatných kauzách sa má zachovať predpis kán. 1574.
§ 4. Vždy, keď pri vyšetrovaní kauzy vznikne veľmi pravdepodobná pochybnosť o nezavŕšení manželstva, tribunál môže po vypočutí stránok kauzu o nulite pozastaviť, doplniť vyšetrovanie na dosiahnutie dišpenzu od uzavretého manželstva a napokon odoslať spisy Apoštolskému stolcu spolu so žiadosťou o dišpenz jedného alebo obidvoch manželov a s vyjadrením tribunálu a biskupa.
Kán. 1679 – Rozsudok, ktorým sa po prvý raz vyhlásila neplatnosť manželstva, po uplynutí časových lehôt určených v kánonoch 1630-1633, stáva sa vykonateľným.